Vláda chce na Slovensku nové spaľovne

Slovensko skládkuje veľa a nesprávne. Európska komisia nás na to upozorňuje tak dlho, až Slovensko zažalovala na Súdnom dvore EÚ. Slovensko má dva problémy so skládkami. Jednak nedodržuje európsku legislatívu, podľa ktorej sa už dávno mali zatvoriť staré skládky odpadu. Tým druhým problémom je, že podľa doterajšieho trendu štát s veľkou pravdepodobnosťou nesplní európske odpadové ciele. Európska odpadová smernica stanovuje pre rok 2035 cieľ recyklovať 65 percent komunálneho odpadu. Dnes sa na Slovensku stále nerecykluje ani polovica. Okrem toho musí v rovnakom čase znížiť mieru skládkovania na desať percent.

Od toho je Slovensko zatiaľ veľmi ďaleko. Kým v Únii v priemere na skládkach končí 24 percent komunálneho odpadu, na Slovensku to je zhruba 40 percent. Podiel skládkovania sa v ostatných rokoch znižuje len nepatrne. Z domácností na ne v roku 2021 putovalo 1,1 milióna ton odpadu, pred desiatimi rokmi to bolo len o 200-tisíc ton menej. K tomu treba pripočítať aj ostatný odpad, ktorého na skládkach končí zhruba 16 percent.

Podľa novej vlády Slovensko najlepšie pomôžu dostať z tejto šlamastiky nové spaľovne. „Vláda prijme strategické rozhodnutie o výstavbe dostatočného množstva spaľovní ako najlepšieho riešenia pre spracovanie komunálneho odpadu a vyrovnania sa so záväzkami uzatvárania skládok komunálneho odpadu a skládok pre toxický odpad,“ píše sa v jej programovom vyhlásení.

V súčasnosti je na Slovensku deväť spaľovní alebo zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO). Spaľovne komunálneho odpadu sú na Slovensku len dve – v Bratislave a v Košiciach. Ministerstvo životného prostredia tento rok vydalo súhlas pre vybudovanie nového ZEVO v Šali.

V tejto chvíli je ale otázne, čo konkrétne tým vláda myslí. V uvedenom cieli používa slovo spaľovňa. Tá slúži výhradne na zneškodňovanie odpadu bez jeho ďalšieho využitia. V časti venovanej energetickej politike ale vláda píše o potrebe akcelerácie energetického a nízkoemisného využitia odpadov na výrobu elektriny alebo tepla. V takom prípade by zrejme na mysli mala Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu (ZEVO), ktoré odpady premieňa na palivo.

Problémom ale je, že zámery budovať spaľovne alebo ZEVO na Slovensku často narážajú na odpor samospráv a ich obyvateľov. To bol príklad plánovanej spaľovne v Šali či vo východoslovenskom Drienove. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa ale vlani napríklad pridalo k výzve, aby EÚ podporila energetické zhodnocovanie odpadov.

Únia miest Slovenska pre portál EURACTIV uviedla, že ZEVO sa na základe skúseností z praxe javí ako vhodná a potrebná koncovka nerecyklovateľného odpadu. „Z tohto dôvodu  sa nebránime ani takejto vízii. Musí však vychádzať z relevantných faktov a dát,“ uviedla hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. Celkovo podľa ÚMS by plány pre nakladanie s odpadmi mali vychádzať z prijatej záväznej koncepcie, ktorá bude výsledkom odborných diskusií.

Ďalší odklad MBÚ?

Podľa hierarchie odpadového hospodárstva a recyklačných cieľov by Slovensko malo spaľovať alebo energeticky zhodnocovať až odpad, ktorý sa nedá recyklovať. To znamená len ten, ktorý by inak išiel na skládku.

Predošlé vedenie ministerstva životného prostredia sa odpadové ciele snažilo dosiahnuť cez takzvanú mechanicko-biologickú úpravu odpadov (MBÚ). Ide o techniku, ktoré fyzikálnymi a biologickými postupmi delí odpad na dve frakcie: organickú, teda biohmotu, ktorá sa dá ďalej zhodnotiť napríklad ako kompost a suchú frakciu – papier alebo plasty, ktoré sa dajú recyklovať. Zvyšný odpad po MBÚ môže ísť na skládku.

Rozširovanie MBÚ má ale aj právny dôvod. Podľa európskej legislatívy na skládky nemôže ísť žiadny odpad bez jeho predchádzajúcej úpravy. Slovenské skládky to nedodržiavali a tak voči Slovensku Komisia spustila právne konanie. Na Slovensku samosprávam táto povinnosť mala vzniknúť od roku 2021. Pre výnimky zo zákona nedostatočné spracovateľské kapacity ale envirorezort pristúpil k odkladu povinnosti do konca roka 2023. Samosprávam, ktoré ju nesplnia, stúpnu poplatky za skládkovanie.

Teraz všetko nasvedčuje tomu, že tieto podmienky si vyžiadajú ďalší odklad. Vyplýva to z reakcií samospráv, ale aj vládneho programu. Vláda v ňom tvrdí, že o spustení MBÚ a jej modifikácii chce so samosprávami „viesť dialóg“. „Vláda prijme rozhodnutie o regulácii aktívnych skládok tak, aby sa eliminoval priestor pre žaloby zo strany Európskej komisie a aby sa zabezpečilo efektívne spracovanie odpadov v súlade so záväzkami Slovenskej republiky,“ stojí v programovom vyhlásení.

Únia miest Slovenska snahu o diskusiu víta. Tvrdí, že s envirorezortom od začiatku komunikuje problémy s MBÚ a navrhuje aj riešenia na jej spustenie. Pre málo času a veľa nedoriešených otázok ale bude od nového ministra Tomáša Tarabu (SNS) žiadať odklad plnenia povinnosti o jeden rok.

„Nie je to optimálne riešenie, ale pokiaľ nebude rezort zodpovedne a včas pristupovať k plneniu úloh na svojej strane, nemožno očakávať od samospráv, že budú túto nečinnosť rezortu suplovať,“ myslí si ÚMS. Mestá poukazujú hlavne na to, že časovú tieseň spôsobil envirorezort, pretože technické parametre MBÚ zverejnil až v roku 2021.

Podobne sa v lete vyjadril aj ZMOS, ktorý ale na prípravu MBÚ žiada ešte viac času. Podľa neho by sa povinnosť mala oddialiť na rok 2027 a obciam a mestám, ktoré zaviedli alebo zavádzajú linky MBÚ, by odklad nemal spôsobiť zvýšenie nákladov.

Ďalšie problémy v odpadoch

Vláda v programovom vyhlásení sľúbila aj nový informačný systém odpadového hospodárstva pre transparentný a kontrolovateľný prehľad narábania s odpadmi.

Únia miest Slovenska od novej vlády očakáva aj riešenie súčasných problémov v odpadovom hospodárstve. Menuje financovanie triedeného zberu v samosprávach a nastavenie systému fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov, zefektívnenie výberu poplatku za odpad a sfunkčnenie kontrolných mechanizmov nakladania s odpadom v podnikateľských subjektoch.

„A najmä diskutovať so samosprávami a prijímať ich pripomienky. Nemožno zabúdať, že pripomienky miest vychádzajú z reálnej praxe a sú to práve mestá, ktoré musia navrhované povinnosti aj aplikovať do praxe,“ dodáva hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.