VIDEO Keď má opica opicu. Holdujú alkoholu aj zvieratá?

Príbehov o zvieracích opilcoch koluje veľa. Z opitosti často upodozrievajú napríklad slony africké, ktoré konzumujú plody stromu Scelerocarya birrea zvaného Marula. Prezreté plody spadnuté na zem kvasia a obsahujú určité množstvo alkoholu. Nemožno vylúčiť, že má strom schopnosť uviesť slony do stavu, kedy nad sebou strácajú kontrolu. Na vine však nie sú plody, ale marulová kôra, ktorú slony radi lúpu a požierajú. Môžu pritom konzumovať aj larvy chrobákov z rodu Polyclada. Tí pod kôrou žijú a ich telá obsahujú toxíny, ktoré sú podstatne silnejšie ako alkohol. 

Cukor ako liek na opitosť

Pomerne vysokú koncentráciu alkoholu majú v krvi niektoré kalone hodujúce na kvasenie ovocí alebo nektáru. Ak majú kalone na výber, alkoholu sa vyhýbajú. Pri nedostatku potravy ale prestanú byť výberaví a môžu skonzumovať značné množstvo alkoholu. Fermentované ovocie stromov rastúcich v Strednej Amerike obsahuje až 5% etanolu a kalone môžu mať po jeho konzumácii v krvi aj cez 3 promile! Dokážu sa však bez problémov orientovať a úspešne manévrovať za letu, aj keď majú v krvi také množstvo alkoholu, ktoré by človeka vážne ohrozovalo na zdraví.

Kaloňom vo zvládaní alkoholického opojenia zrejme pomáhajú cukry obsiahnuté v ovocí či nektáru. Vedci dlho pričítali tento efekt cukru fruktóze. Fruktóza ich totiž chráni pred nežiadúcimi účinkami alkoholu lepšie ako glukóza a ďalšie cukry. Výnimkou je repný cukor sacharóza. Ten síce kaloňom od opitosti neuľaví, ale zvieratá ho napriek tomu milujú - v opitosti aj za triezva. Je to dané jeho silne sladkou chuťou, ktorej kalone jednoducho nedokážu odolať.

Keď má opice "opicu"

Významnú zložku potravy druhu opice tana péroocasá, tvorí nektár vylučovaný kvetnými púčikmi paliem rodu Eugeissona. Táto sladká tekutina kvasí a obsahuje skoro 4% alkoholu. Je to ako keby tento drobný cicavec deň čo deň, od rána do večera popíjal desaťstupňové pivo. 

Neschopnosť odolávať alkoholickým účinkom zďaleka neplatí len pre človeka. Keď sa k alkoholu dostanú makaky, vyvolávajú si úplne bez zábran. Hladina alkoholu v krvi im rýchlo vystúpi nad 0,8 promile a na opiciach je to vidieť. Motajú sa, padajú a zvracajú. Niektoré pijú tak dlho, kým omámené alkoholom nezaspia.

Osamelo žijúcim opiciam chutí alkohol viac ako zvieratám žijúcim v skupine a opičí samotári najradšej popíjajú na konci dňa. Vedci z toho usudzujú, že ľudský alkoholizmus má pomerne hlboké evolučné korene. Našim pravekým zvieracím predkom zachutil, keď zostúpili z korún stromov na zem a miesto čerstvého ovocia trhaného priamo z vetiev jedli kvasené a popadané plody. Informuje livescience.com.