Verejnosť sa dnes rozlúči s Ladislavom Chudíkom

Posledná rozlúčka s Chudíkom sa začne dnes o 12:00 v historickej budove Slovenského národného divadla (SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Ako agentúru SITA informovala tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková, s príhovormi vystúpia generálny riaditeľ SND Marián Chudovský, generálny riaditeľ RTVS Václav Mika a režisér filmu Ladislav Chudík Patrik Lančarič. Prítomným sa prihovoria riaditeľ Činohry SND Roman Polák a členka Činohry Národního divadla Praha Eva Salzmannová, tiež kolegovia majstra Chudíka z Činohry SND Emília Vášáryová, Robert Roth, Martin Huba a Dušan Jamrich. Jednotlivé príhovory oddelia ukážky z filmov a divadelných hier, v ktorých Ladislav Chudík hral. Spomínanie na majstrovstvo Ladislava Chudíka doplnia programy z televízneho archívu, napríklad z Nedeľnej chvíľky poézie. Poslednú rozlúčku odvysiela v priamom prenose Rozhlas a televízia Slovenska na Jednotke. Známy filmový a divadelný herec a prvý ponovembrový minister kultúry Ladislav Chudík skonal v pondelok 29. júna popoludní v Bratislave vo veku 91 rokov .

Ladislav Chudík (27. máj 1924, Hronec - 29. jún 2015, Bratislava) už počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1947, účinkoval v Slovenskom národnom divadle. Ako 23-ročný mal za sebou už vyše dvadsať postáv. Počas svojho aktívneho hereckého života stvárnil viac ako 400 filmových, televíznych, divadelných a rozhlasových úloh. Naposledy ako najstarší člen Činohry účinkoval v Tančiarni. V rokoch 1946 až 1951 pôsobil na Novej scéne Národného divadla. Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., John Gabriel Borkmann, Višňový sad, Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena, Hamlet, Po páde, Zlatí chlapci a mnohých ďalších.

Vo filme sa začal Ladislav Chudík objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä diela Paľa Bielika, napríklad prvý slovenský celovečerný film Varúj! (1946, réžia spoločne s Martinom Fričom a Jánom Jamnickým), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu mu Bielik zveril vo filme Kapitán Dabač (1959). Ako kapitána Dabača ho pozvali v roku 1960 na filmový festival do írskeho Corku, kde ho nominovali na hereckú cenu.

Ešte pred emigráciou do Viedne si na Slovensku zahral vo filmoch Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962) či Tvár v okne (1963). "Na piaty deň po vstupe spojeneckých vojsk, teda 26. augusta 1968, sme odišli. Bol to môj prejav protestu proti okupácii Československa," prezradil Chudík o odchode do Rakúska, kde pôsobil krátko vo Volkstheatri. Na Slovensku pôsobil ešte pred emigráciou ako vysokoškolský pedagóg. Po návrate na Slovensko hral vo filmoch Kým kohút nezaspieva (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Sůl nad zlato (1982), Putování Jana Amose (1983) a ďalších.

Azda najznámejšou Chudíkovou postavou aj za hranicami bývalého Československa je primár Sova zo seriálu Nemocnice na kraji města. Veľmi bohatá je i jeho ďalšia televízna a rozhlasová tvorba. Bol neoddeliteľnou súčasťou tzv. bratislavských pondelkov a Nedeľných chvíľok poézie. V archívoch Slovenskej televízie existuje približne 600 záznamov, na ktorých sa Ladislav Chudík tvorivo podieľal. Z jeho televíznej tvorby možno spomenúť Bačovu ženu (1972), Buddenbrookovcov (1974), Straty a nálezy (1975), Demeterovcov (1976), Louisa Pasteura (1977), Rodinnú anamnézu (1983), Tiene v raji (1986) a mnohé ďalšie. Diváci si ho pamätajú aj ako dvorného recitátora Milana Rúfusa, ktorý mu k 75. narodeninám napísal báseň Kto berie tým, že dáva Ladislavovi Chudíkovi. K Chudíkovým obľúbeným autorom patrili aj Jaroslav Seifert, Ján Kostra či Miroslav Válek.

Okrem divadelnej a filmovej kariéry sa Ladislav Chudík venoval politike. Po revolúcii sa stal ministrom kultúry, po krátkom čase sa však znova vrátil na javisko a za katedru na VŠMU v Bratislave. Ladislav Chudík bol dva razy ženatý, dcéra jeho druhej ženy Aleny mu porodila vnuka Stanka. V roku 2005 mal Ladislav Chudík vážne zdravotné problémy a prekonal niekoľko operácií. Dokázal sa však postaviť z postele, rozlúčiť sa s Divadlom P. O. Hviezdoslava priamo na jeho doskách a stáť pri otvorení novej budovy SND. Počas tohto obdobia nakrútil slovenský režisér Patrik Lančarič dokument Ladislav Chudík. Život a umeleckú tvorbu Ladislava Chudíka mapuje niekoľko dokumentárnych filmov a knižných publikácií, z najaktuálnejších je to spomínaný dokument režiséra Patrika Lančariča (2007) a tiež monografia Ľubice Krénovej (2009). V roku 2007 dostal príležitosť zahrať si v pokračovaní Nemocnice na kraji města a český režisér Jan Hřebejk ho v roku 2009 obsadil do filmu Kawasakiho růže. Naposledy si Ladislav Chudík zahral v pripravovanom filme Červený kapitán v réžii Miroslava Kollára, ktorý vzniká podľa adaptácie detektívneho románu Dominika Dána.

Ladislav Chudík získal za svoju tvorbu množstvo ocenení. V roku 1999 sa stal prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo. V roku 1998 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Dostal tiež ocenenie Hercova misia na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach. V roku 2010 získal cenu Český lev za vedľajší mužský herecký výkon vo filme Jana Hřebejka Kawasakiho růže a tiež národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii.