Van Rompuy požiadal lídrov členských štátov EÚ o podporu schváleniu sankcií

Ako informuje dnes tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje v Bruseli, Herman Van Rompuy požiadal premiérov členských štátov, aby osobne nariadili veľvyslancom pri EÚ odsúhlasiť plánované opatrenia. Tým by sa malo zabrániť nevyhnutnosti konania mimoriadneho summitu EÚ.
      

Prvé hospodárske sankcie voči Rusku by veľvyslanci podľa predstáv Hermana Van Rompuya mali schváliť v utorok. Išlo by o sťaženie prístupu ruských bánk na európsky kapitálový trh, či o zákaz poskytovania citlivých technológií, obmedzenie vývozu špeciálnych zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu, ako aj zákaz budúceho vývozu zbraní do Ruskej federácie.
      

Žiadne z opatrení nebude mať však spätnú platnosť, čo by mohlo vyriešiť napríklad aj francúzsky problém s neochotou pozastaviť dodávku dvoch vojnových plavidiel do Ruskej federácie.
      

Ak by účastníci marcovej vrcholnej schôdzky EÚ zotrvali na vtedajšom rozhodnutí, že o prípadných sankciách osobne rozhodnú v budúcnosti, vyžadovalo by to zvolanie mimoriadneho summitu EÚ ešte pred plánovanou vrcholnou schôdzkou 30. augusta.
      

Európska únia dnes už skôr oznámila, že v súvislosti so situáciou na Ukrajine uvalila sankcie na viacero popredných predstaviteľov Ruskej federácie, vrátane šéfov tajných služieb a čečenského prezidenta.
      

Na sankčnom zozname EÚ by od dnešného dňa malo celkovo figurovať už 87 osôb a 20 subjektov, na ktoré sa vzťahujú cestovné reštrikcie, rozhodnutie o zmrazení prípadných vkladov v európskych bankách a v prípade firiem aj zákaz obchodovania s európskymi spoločnosťami.
      

Medzi fyzickými a právnickými osobami z Ruska alebo Ukrajiny, ktoré najnovšie pribudli na zoznam, sú riaditeľ ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov, šéf Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Michail Fradkov, proruský prezident Čečenska Ramzan Kadyrov, tajomník ruskej Rady bezpečnosti Nikolaj Patrušev, jeho zástupca Rašid Nurgalijev a stály člen rady Boris Gryzlov, ale aj  deväť firiem a deväť štátnych a verejných organizácií, medzi inými štátne orgány samozvaných republík na východe Ukrajiny a krymské prístavy Sevastopol a Kerč. 
      

Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie dnes v reakcii vyhlásilo, že dodatočné sankcie, uvalené Európskou úniou kvôli úlohe Moskvy v ukrajinskej kríze, budú len prekážkou v spolupráci na poli bezpečnostnej problematiky. "Dodatočný sankčný zoznam je priamym dôkazom toho, že štáty Európskej únie sa vydali smerom úplného utlmenia spolupráce s Ruskom ohľadne otázok týkajúcich sa medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti," uviedol rezort v oficiálnom komuniké.