V Poľsku rýchlo pribúdajú diaľnice a rýchlostné cesty

Dnes však možno už trochu menej. Za rok obratu možno považovať rok 2004. Okrem toho, že Poľsko sa vtedy stalo členom EÚ, jeho vláda v máji toho roka zverejnila strategické zámery v oblasti budovania cestnej siete, ktoré boli podložené aj masívnymi naplánovanými investíciami.

Tempo rastu diaľničnej siete výrazne poskočilo. Výsledok? Na porovnanie:  v roku 2004 mala krajina asi 500 km diaľníc (autostrád) a 200 km rýchlostných ciest. (Údaje sa v rôznych zdrojoch líšia; podľa niektorých publicistov tam vtedy bolo iba 470 km komunikácií, ktoré zniesli označenie autostráda.) No potom ich celková dĺžka rýchlo rástla až na hodnoty 1 631 km diaľnic a 1 531 km rýchlostných ciest – čo sú oficiálne čísla uvádzané vo vládnych materiáloch. Inými slovami, sumárna dĺžka týchto „najrýchlejších“ komunikácií sa za 12 rokov zvýšila viac ako štvornásobne!

Poľsko aj nalieva miliardy zlotých (eur) do diaľničného programu cez Národný cestný fond aj priamo zo štátneho rozpočtu. Za roky 2004 až 2016 sa týmto spôsobom preinvestovalo 177 miliárd zlotých (pri súčasnom kurze je to cca 42 mld. EUR). Na roky 2017 až 2025 sa potom uvažuje s ďalšími investíciami v celkovom plánovanom objeme 160 miliárd PZL (38 mld. EUR). Z týchto čísel je zrejmá ďalšia akcelerácia výstavby diaľnic. V roku 2017 pribudne podľa medializovaných informácií v Poľsku opäť dovedna asi 300 kilometrov autostrád a rýchlostných ciest.

Celková dĺžka autostrád a rýchlostných ciest v Poľsku

Pokiaľ ide o strategické priority, vláda chce dokončiť ucelené prepojenie sever – juh a západ – východ vo forme kríža s priesečníkom pri meste Lodž. Zaujímavé je, že iné prepojenie západ – východ, a to južnou trasou Vroclav – Katovice – Krakov je už dokončené. Samozrejme, veľa miest sa dožaduje svojich obchvatov. Okrem toho dáva Poľsko do popredia projekt s názvom Via Carpatica, čo by mala byť severojužná diaľničná trasa pretínajúca sedem stredo- a juhoeurópskych krajín od Litvy cez Poľsko a Slovensko až po Bulharsko a Grécko. V prípade Poľska, Slovenska a Maďarska by spájala zaostalejšie východné regióny týchto štátov.

Rozvoj diaľničnej siete v Poľsku môže byť zaujímavý pre slovenské podniky a dopravcov. Ak bude dosť rozsiahla a kvalitná, umožní lepšiu dostupnosť prístavov v Baltickom mori pre transport tovaru zo Slovenska do zámoria a opačným smerom. Ide najmä o prístavy Gdaňsk a Štetín/Swinoujscie. Táto téma zaznela aj na nedávnej logistickej konferencii Slovlog v Bratislave, na ktorej priblížil problematiku poľskej diaľničnej siete Piotr Drobniak, ekonomický radca poľského veľvyslanectva v SR, a s prezentáciou vystúpili aj zástupcovia prístavu Gdaňsk.

Rýchlosť výstavby najvyššej kategórie ciest ide často na úkor kvality ich parametrov, čo poznajú aj niektorí bežní slovenské motoristi. Ak sa vôbec niekedy na poľskú diaľnicu dostanú (končia sa často dosť ďaleko od našich hraníc), môžu byť prekvapení napríklad menšími polomermi zákrut a podobne. Napriek tomu, mnohí sú potešení tým, že rýchlostný limit je na nich až 140 kilometrov za hodinu.