V Grónsku dali ľudia prednosť životnému prostrediu pred ekonomickým prospechom. Parlamentné voľby vyhrala strana, ktorá odmieta ťažobu uránu na ostrove

Ako informoval spravodajský portál BBC, získala dovedna 37 % hlasov. Triumf spomenutej strany na tomto poloautonómnom dánskom území pravdepodobne pochová nádeje medzinárodných spoločností na ťažbu tzv. prvkov vzácnych zemín na riedko osídlenom arktickom ostrove.

Voľby sa konali po tom, ako stredopraví demokrati vo februári opustili grónsku vládu. Hlavným dôvodom ich odchodu boli politické nezhody súvisiace s navrhovaným ťažobným projektom v bani Kvanefjeld v južnom Grónsku.

Podporovatelia považujú projekt ťažby uránu a prvkov vzácnych zemín, známych aj ako kovy vzácnych zemín, za potenciálny zdroj pracovných miest a ekonomickej prosperity.

Bývalý grónsky premiér Kim Kielsen dal „zelenú“ majiteľovi bane Greenland Minerals, austrálskej spoločnosti s čínskym pozadím, na začatie činnosti. Jeho nástupca Erik Jensen však s udelením banskej licencie nesúhlasí.

Väčšina z 56-tisícovej populácie Grónska, väčšinou pôvodných obyvateľov Inuitov, je údajne proti projektu, a to predovšetkým z environmentálnych dôvodov.

V bani Kvanefjeld sa podľa odhadov môže nachádzať najväčšie nálezisko prvkov vzácnych zemín na svete mimo územia Číny, ktorá v súčasnosti zastrešuje viac ako 90 % globálnej produkcie.

Tieto prvky sa pritom používajú v širokej škále odvetví a výrobkov vrátane smartfónov, veterných turbín, mikročipov, batérií pre elektrické automobily a zbraňových systémov.

Grónsko sa za ostatné roky viackrát dostalo na titulné stránky novín. Bývalý americký prezident Donald Trump dokonca v roku 2019 navrhol, že by toto územie mohli odkúpiť Spojené štáty.