Učitelia prišli s dlhými nosmi pred ÚV, sú nespokojní so situáciou v školstve

Týmto protestom chceli učitelia, podľa vlastných slov, vyjadriť svoje dlhodobé pocity. "Majú pocit, že ich vodia za nos, že pri každom ďalšom návrhu rozpočtu zostávajú učitelia s dlhým nosom, tak sme to chceli symbolicky vyjadriť," uviedol jeden z organizátorov protestu Branislav Kočan. Podľa neho problémy v školstve nie sú otázkou posledných troch rokov, ale dlhšieho obdobia. "Tento pocit majú učitelia už dvadsať rokov," dodal.

Učitelia počas pokojného protestu držali v rukách transparenty ako "Neviete, ako splniť sľuby, preč s vami" či "Kde ste nechali učiteľov". Papierové atrapy nosov, ktoré si so sebou priniesli, chcú organizátori v piatok 6. novembra odovzdať na Úrade vlády SR.

Pedagógom sa napríklad nepáči, že vláda a minister školstva síce uznávajú nutnosť ohodnotiť učiteľov primerane náročnosti a spoločenskej hodnote ich práce, ale nič pre to nechcú urobiť. Taktiež, že štát neoceňuje spravodlivo všetky formy vzdelávania učiteľov.

Ďalšie protestné zhromaždenie zatiaľ učitelia neplánujú. Avšak na 19. novembra chcú vyhlásiť deň zdravia. "Vyzveme učiteľov nielen z Bratislavy, ale aj z ostatných regiónov, aby v ten deň išli darovať krv alebo prípadne vyhľadali svojich lekárov a absolvovali dlho odkladané lekárske vyšetrenia alebo prehliadky," dodal Kočan.

Minister školstva Juraj Draxler dnes v reakcii na protest učiteľov uviedol, že súhlasí s tým, že do školstva musí ísť viac peňazí. "Hlavnou politickou garanciou musí byť programové vyhlásenie vlády, ktorá vzíde z volieb na začiatku budúceho roku a ktoré podľa mňa musí obsahovať aj číselný záväzok navyšovania financií v školstve. Na druhej strane, garanciou zvyšovania kvality školstva musia byť aj funkčné stavovské organizácie, ktoré bude rešpektovať verejnosť a ktoré budú silným partnerom ministerstvu školstva," zdôraznil.

Šéf rezortu školstva sa však obáva, či existencia rôznych krátkodobých iniciatív, ktoré fungujú skôr pre mediálny efekt, nie je v tomto ohľade aj kontraproduktívna, pretože v konečnom dôsledku oslabuje dlhodobý záujem verejnosti. "Zvlášť, ak sú požiadavky nereálne či protichodné," uviedol.

"Napríklad zlepšenie materiálneho vybavenia škôl v priebehu jedného roka v objeme 400 miliónov eur si len ťažko predstaviť už z hľadiska verejného obstarávania, ani nehovorím o nastavení kritérií pre takýto program tak, aby bol férový a napríklad neznevýhodnil školy, ktoré si v minulosti poctivo pripravili projekty a zabojovali o peniaze a zrazu nebudú dostávať nič, pretože podľa iniciátorov výzvy proste patria medzi tie lepšie vybavené," uviedol Draxler. Ako dodal, podobne je ťažké pochopiť, ako môže iniciatíva jedným dychom kritizovať systém kontinuálneho vzdelávania a zároveň trvať na doživotnom zachovaní kreditov získaných v tomto podľa nich zlom systéme.