Trnavská univerzita si pripomína svoje prvé slávne obdobie

K ťažiskovým aktivitám Roka Trnavskej univerzity (TU), ktorý sa koná pri príležitosti  375. výročia jej založenia,  patrí vedecká konferencia na tému Trnavská univerzita vo svetle dejín. Počas troch dní jej konania do piatka 1. októbra sa akademická obec i pozvaní hostia budú venovať prezentácii nových poznatkov v kontexte  jej medzinárodného  pôsobenia. Úvod konferencie patril známemu trnavskému historikovi Jozefovi Šimončičovi, ktorý zhrnul obdobie prvej TU v období rokov 1635 až do jej prenesenia do Budína v roku 1777.  „Na konferenciu prijali pozvanie viacerí významní historici z európskeho regiónu, pre našu univerzitu je poctou, že s prednáškou vystúpi aj rektor budapeštianskej Univerzity Eötvosa Loránda  Barna Mezey. Táto škola je zaradená medzi päťsto najvýznamnejších univerzít na svete, k čomu jej iste dopomohla aj skutočnosť, že je v podstate nástupcom pôvodnej TU. A nás zase fakt, že v Trnave pôsobila takáto významná inštitúcia, jedna z najstarších v rámci strednej Európy, musí viesť k sebavedomiu, že naša škola má na čom budovať,“ povedal prorektor TU Milan Katuninec.  Do programu konferencie je zaradená vernisáž Trnavská univerzita v dokumentoch a exkurzia komplexom historických univerzitných budov, ktorý  je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
      Vyvrcholenie Roka TU je pripravené na 9. a 10. novembra, kedy položia zástupcovia školy kytice kvetov k hrobu zakladateľa TU kardinála Petra Pázmaňa v bratislavskom Dóme sv. Martina a potom bude v Trnave nasledovať slávnostná akadémia, spojená s prezentáciou monografie Dejiny Trnavskej univerzity. Záštitu nad oslavami 375. výročie založenia TU prevzala  predsedníčka vlády Iveta Radičová, má ju aj  predseda Trnavského samosprávneho kraja a primátor mesta Trnava.
      TU bola slávnostne otvorená  13. novembra 1635 s cieľom slúžiť na vzdelávanie študentov nielen pre duchovné, ale aj svetské povolania. Najskôr bola založená filozofická a teologická fakulta, v roku 1667 sa univerzita rozšírila o právnickú fakultu a od roku 1769 aj o lekársku fakultu. Mala vlastnú tlačiareň na európskej úrovni, knižnicu, archív, kabinety, zbierky, astronomické observatórium, lekáreň, botanickú záhradu, divadlo a farmu .O jej presťahovaní rozhodla panovníčka Mária Terézia. Význam tejto vzdelávacej inštitúcie si dodnes cenia aj súčasné maďarské univerzity. Univerzita Eötvosa Loránda a Lekárska fakulta Semmelweisovej univerzity so sídlom v Budapešti viažu svoje korene k pôvodnej TU a tiež Katolícka univerzita Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe sa hlási k jej duchovným tradíciám.
      Terajšia TU bola obnovená v roku 1992, má päť fakúlt - filozofickú, pedagogickú, zdravotníctva a sociálnej práce, teologickú a právnickú so siedmimi tisícmi študentov na všetkých formách štúdia. Jej prvým rektorom bol Anton Hajduk, v súčasnosti ju vedie Martin Mišút.

Zdroj: TASR