Trest smrti je najzávažnejším trestom, ktorým sa zbavuje života osoba odsúdená za závažný zločin. Trest smrti je kontroverzným a sporným javom, ktorý vyvoláva mnohé etické, právne a ľudskoprávne otázky. V tomto článku sa pozrieme na históriu, metódy a súčasnú situáciu trestu smrti vo svete.
Trest smrti sa objavil už v staroveku, kde bol uplatňovaný za rôzne priestupky proti zákonom, náboženstvu alebo spoločnosti. Najstarším zákonníkom, ktorý stanovil trest smrti za 25 zločinov, bol babylonský kráľ Chammurapi v 18. storočí pred naším letopočtom. Trest smrti sa používal aj v starovekom Egypte, Grécku, Ríme, Číne, Indii a iných civilizáciách. Trest smrti bol často verejným a krutým spektákľom, ktorý mal zastrašiť a odstrašiť potenciálnych páchateľov. Medzi najznámejšie a najbarbarskejšie metódy popravy patrili ukrižovanie, upálenie, obesenie, stínanie, ukamenovanie, roztrhanie zvieratami, rozštvrtenie, utopenie, prebodnutie, mučenie a iné.
V stredoveku sa trest smrti stal súčasťou feudálneho a cirkvinného práva, ktoré trestalo nielen zločiny, ale aj hereziu, čarodejníctvo, modloslužbu a iné prejavy odchýlenia od oficiálnej doktríny. Trest smrti sa uplatňoval aj v koloniálnych dobách, kde sa často používal ako nástroj potlačovania a ovládania domorodých obyvateľov. V 18. a 19. storočí sa začali objavovať prvé hnutia za zrušenie trestu smrti, ktoré sa opierali o osvietenské myšlienky ľudských práv, dôstojnosti a rozumu. Medzi prvými zástancami zrušenia trestu smrti bol taliansky filozof Cesare Beccaria, ktorý v roku 1764 napísal slávnu knihu O zločinoch a trestoch, v ktorej argumentoval proti nehumánnosti, neúčinnosti a nespravodlivosti trestu smrti.
V 19. a 20. storočí sa trest smrti postupne zrušil vo väčšine európskych a juhoamerických štátov, ako aj v niektorých afrických a ázijských krajinách. Zrušenie trestu smrti bolo ovplyvnené nielen humanitárnymi a demokratickými ideálmi, ale aj politickými a historickými udalosťami, ako boli revolúcie, vojny, genocídy, totalitarizmy a ľudskoprávne hnutia.
Prvou krajinou na svete, ktorá zrušila trest smrti za všetky zločiny, bola Venezuela (Južná Amerika) v roku 1863. Nasledovalo San Maríno v roku 1865 a Portugalsko v roku 1867.
V Európe sa trest smrti zrušil v drvivej väčšine krajín, najmä po druhej svetovej vojne a po páde komunistických režimov. Výnimkou je Bielorusko, ktoré je jedinou európskou krajinou, ktorá stále praktikuje trest smrti.
Metódy trestu smrti sa menili v priebehu času a podľa kultúrnych, náboženských a právnych tradícií. Niektoré metódy sa snažili byť rýchle a humánne, iné boli zamerané na spôsobenie maximálnej bolesti a utrpenia. Medzi najčastejšie používané metódy trestu smrti v súčasnosti patria:
Obesenie: Obesenie je metóda, pri ktorej sa odsúdenec zavesí za krk na oprátku, ktorá sa upevní na pevnom bodu, napríklad na šibenicu. Obesenie môže spôsobiť smrť buď následkom zlomenia krčnej chrbtice, alebo následkom udusenia. Obesenie je stále jednou z najčastejších metód popravy, ktorú používajú napríklad Japonsko, Severná Kórea, Botswana, Irak, Irán, Pakistan a iné krajiny.
Elektrické kreslo: Elektrické kreslo je metóda, pri ktorej sa odsúdenec pripojí na elektrický prúd, ktorý preteká cez jeho telo a spôsobí smrť následkom zástavy srdca a dýchania. Elektrické kreslo sa začalo používať v USA na konci 19. storočia ako humánnejšia alternatíva k obeseniu. Dnes sa elektrické kreslo používa iba v niektorých štátoch USA, kde si ho odsúdenec môže zvoliť namiesto smrtiacej injekcie.
Zastrelenie: Zastrelenie je metóda, pri ktorej sa odsúdenec postaví pred strelecký pelotón, ktorý naňho vystrelí z pušiek alebo pištolí. Zastrelenie môže spôsobiť smrť buď následkom zranenia srdca, pľúc alebo mozgu, alebo následkom straty krvi. Zastrelenie je jednou z najlacnejších a najrýchlejších metód popravy, ktorú používajú napríklad Čína, Malajzia, Libanon, Sýria, Jemen a iné krajiny.
Smrťacia injekcia je metóda, pri ktorej sa odsúdenec pichne do žily a podá sa mu smrteľná dávka chemikálií, ktoré spôsobia smrť následkom zástavy srdca a dýchania. Smrťacia injekcia sa začala používať v USA v roku 1982 ako humánnejšia alternatíva k elektrickému kreslu. Dnes sa smrťacia injekcia používa v drvivej väčšine krajín, ktoré ešte praktikujú trest smrti, ako napríklad Čína, USA, Saudská Arábia, Vietnam a iné krajiny.
Plynová komora: Plynová komora je metóda, pri ktorej sa odsúdenec umiestni do hermetickej komory, do ktorej sa vpustí jedovatý plyn, zvyčajne oxid cyaničitý. Plynová komora spôsobí smrť následkom otravy a udusenia. Plynová komora sa začala používať v USA v roku 1924 ako humánnejšia alternatíva k obeseniu. Dnes sa plynová komora používa iba v niektorých štátoch USA, kde si ju odsúdenec môže zvoliť namiesto smrtiacej injekcie.
Podľa organizácie Amnesty International bolo v roku 2020 popravených najmenej 483 ľudí v 18 krajinách, čo je o 26 percent menej ako v roku 2019, keď bolo popravených 657 ľudí v 20 krajinách. Tento pokles je čiastočne spôsobený pandémiou covid-19, ktorá spomalila súdne procesy a popravy. Najviac popráv sa uskutočnilo v Číne, Iráne, Egypte, Iraku a Saudskej Arábii. V Číne sa odhaduje, že každoročne popravia tisíce ľudí, ale presné čísla sú utajované.
Na druhej strane, v roku 2020 sa trest smrti zrušil v dvoch krajinách: v Sudáne a v Kazachstane. Sudán zrušil trest smrti za apostáziu, sodomiu a mučenie, a tiež obmedzil jeho použitie za vraždu. Kazachstan zrušil trest smrti pre všetky zločiny, čím sa stal prvou krajinou v strednej Ázii, ktorá to urobila. V súčasnosti je 108 krajín, ktoré zrušili trest smrti pre všetky zločiny, 8 krajín, ktoré zrušili trest smrti pre bežné zločiny, a 28 krajín, ktoré nevykonali žiadnu popravu za posledných 10 rokov.
Trest smrti je teda stále existujúcim, ale zároveň klesajúcim fenoménom vo svete. Trest smrti je predmetom mnohých diskusií, ktoré sa týkajú jeho morálnej oprávnenosti, právnej spravodlivosti, sociálnej účinnosti a ľudských dôsledkov. Trest smrti je tiež v rozpore s medzinárodnými zmluvami a deklaráciami, ktoré chránia právo na život, ako napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Európsky dohovor o ľudských právach a iné.
Čína je krajinou, ktorá vykonáva najviac popráv na svete, hoci presný počet je utajovaný a odhaduje sa na tisíce ročne. Čína používa trest smrti za viac ako 40 zločinov, vrátane vraždy, terorizmu, drogovej trestnej činnosti, korupcie, hospodárskej sabotáže, únosu, znásilnenia a iných. Čína uplatňuje trest smrti aj na menšiny, disidentov, aktivistov a ľudí, ktorí sa odvolávajú na svoje ľudské práva. Čína používa ako hlavnú metódu popravy zastrelenie, ale v niektorých prípadoch aj smrtiacu injekciu. Čína tiež praktikuje kontroverzný obchod s orgánmi z popravených väzňov, ktorý je kritizovaný medzinárodnou komunitou.
Čína tvrdí, že trest smrti je nevyhnutný na udržanie sociálneho poriadku a boj proti zločinu, a že má podporu väčšiny obyvateľstva. Čína tiež tvrdí, že rešpektuje ľudskú dôstojnosť a právny štát, a že dodržiava zásadu “zachovávania trestu smrti a jeho prísnej kontroly”.
Krajina však čelí mnohým obvineniam z porušovania ľudských práv a medzinárodných noriem v súvislosti s trestom smrti, ako napríklad nedostatok spravodlivého súdu, mučenie, nútené priznanie, diskriminácia, politické zneužívanie a nedostatok transparentnosti. Čína je tiež pod tlakom medzinárodných organizácií, ako je Amnesty International, OSN a Európska únia, aby zrušila trest smrti alebo aspoň obmedzila jeho použitie a zverejnila presné štatistiky.
Trest smrti v Číne je teda prejavom autoritárskeho režimu, ktorý potláča ľudské práva a ignoruje medzinárodné záväzky. Trest smrti v Číne je tiež zdrojom ľudského utrpenia a nespravodlivosti, ktoré si vyžaduje okamžitú a úplnú reformu. Trest smrti v Číne je tiež výzvou pre celý svet, ktorý sa snaží dosiahnuť univerzálny zákaz tohto nehumánneho a zastaraného trestu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies