V poslednom čase prichádza k modernizácii myslenia a k zmene vzťahu ľudí k smrti

„Pre pochovávanie je typické, že je to dosť tradicionalistický jav. Pomerne ťažko sa presadzujú pri pochovávaní a pri pohreboch nejaké inovácie,“ uviedla pre TASR Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Aj napriek tomu je však možné nájsť v rámci pohrebov a obradu určité novinky.

Aj keď bol počas života človek progresívny, tak v starobe často siaha skôr po tradičných formách pochovania, prípadne rozhodujú starší účastníci, akou formou bude zosnulý človek pochovaný. „Na dedinách sa často na pohreboch zúčastní aj širšie vidiecke spoločenstvo, a teda sa aj viac dodržiavajú formy, ktoré sú zaužívané. Naopak, v meste je poňatie pohrebu voľnejšie,“ vysvetlila Beňušková.

V poslednom čase však prichádza podľa Beňuškovej k modernizácii myslenia a k zmene vzťahu ľudí k smrti. „Pohreby sa inovujú, majú rôzne podoby. Jednou z noviniek je, aj keď v protestantskom prostredí to existovalo už aj v minulosti, že si príhovory na pohreboch píšu často ľudia sami. Alebo do nich vkladajú svoju invenciu a nenechávajú ich iba na kňaza alebo niekoho, kto zosnulého nepoznal,“ podotkla.