Staroveká hra zo slovenskej kniežacej hrobky je európskym unikátom, potvrdil švajčiarsky odborník

Je ním staroveká hra, ktorú našli archeológovia v roku 2006 pri výskume hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade.

Odborníci prišli po jej konzervácii a výskume na to, že v Európe nemá obdobu. Hra stará vyše 1 600 rokov má políčka na spôsob šachovnice, na ktorých sa hralo s tmavozelenými a bielymi hracími kameňmi dvoch rozmerov, ktoré sa tiež zachovali. „V antike existoval celý rad doskových hier, ktoré mali veľa variantov a rekonštrukcia herného postupu je veľmi zložitý proces, ktorí vedia riešiť len špičkoví odborníci,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta, ktorý viedol výskum kniežacej hrobky v Poprade. Archeológovia si preto prizvali na pomoc najlepšieho európskeho odborníka na staré hry Ulricha Schädlera, riaditeľa Múzea hier, ktoré sa nachádza pri Ženevskom jazere vo Švajčiarsku. Ten pricestoval na Slovensko a z nálezu bol nadšený. „Hracia doska podobného typu sa podľa jeho vyjadrenia dosiaľ v Európe neobjavila,“ uviedol Pieta. Hry takéhoto typu sa našli v gréckych a rímskych chrámoch na podlahách alebo v uliciach antických miest, kde boli vyryté do kamennej dlažby, no prenosná drevená dosková hra z Popradu je jedinečná.

Schädlera teraz čaká neľahká úloha - pokúsi sa rozlúštiť herný systém tejto starovekej hry, ktorá by do konca roka 2018 mala nájsť svoje stále miesto v pripravovanej expozícii nálezov z hrobky v Podtatranskom múzeu v Poprade. „Dosková hra z hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade je vynikajúci objav a príspevok k dejinám hier v Európe. Je to najlepšie zachovaná antická drevená dosková hra, aká sa kedy našla severne od Stredozemného mora. Spolu s rímskymi sklenenými hracími kameňmi to bol evidentne prestížny predmet, ktorý dokumentuje kontakty zomrelého s rímskym svetom,“ uviedol Schädler.

Analýza skla, z ktorého sú zhotovené hracie kamene, ukázala, že ide o antické sklo z východného Stredomoria, pravdepodobne zo Sýrie. „Hra bola teda zrejme dovezená z územia Rímskej ríše pod Tatry,“ skonštatoval Pieta. Množstvo údajov sa počas rokov výskumu podarilo zistiť aj o samotnom germánskom veľmožovi. Dnes už archeológovia vedia, že sa narodil v oblasti, kde bol aj pochovaný, mal zhruba 30 rokov a jeho stravovanie napovedá, že sa dlhší čas zdržiaval v Stredomorí. „Je vysoko pravdepodobné, že slúžil v rímskej armáde ako popredný dôstojník, čo zodpovedalo jeho spoločenskému postaveniu. Bol silne ovplyvnený vyspelou antickou kultúrou, o čom svedčí aj jeho obľúbená hra, ktorú mu vložili do hrobu,“ hovorí Pieta.

Hrobku „slovenského Tutanchamona“ z roku 375 nášho letopočtu náhodne objavili pred dvanástimi rokmi v priemyselnom parku v Poprade - Matejovciach. Zhruba dvanásť ton materiálu, z ktorého veľkú časť tvorila zrubová konštrukcia hrobky, previezli archeológovia do Schleswigu na severe Nemecka, kde sa nachádzajú najväčšie laboratóriá pre konzerváciu vlhkého dreva v Európe. K najvýznamnejším nálezom z hrobky patrí napríklad lôžko z tisového dreva zdobené strieborným plechom, stôl či drevené máry, na ktorých bol nebožtík uložený.