BANSKÁ BYSTRICA - Uloženie pozostatkov neznámeho vojaka do pietnej siene Pamätníka Slovenského národného povstania (SNP), jazda dobovej cyklistickej eskadróny či slávnostný koncert v Štátnej opere Banská Bystrica spojený s odovzdávaním Cien Múzea SNP predstavujú sprievodný program v rámci celoštátnych osláv 75. výročia SNP, ktoré sa uskutočnia v Banskej Bystrici v dňoch 28. až 29. augusta. Súčasťou 75. výročia SNP bude aj slávnostná vojenská prehliadka.
Priamemu vypuknutiu SNP dlhodobo predchádzala všeobecná situácia, ktorá si vyžiadala vznik protihitlerovskej koalície. Jej predstavitelia v bývalej Československej republike (ČSR) prijali program obnovenia republiky. Podpísaná bola dohoda o vytvorení Československej armády vo Francúzsku (október 1939), vznikla Československá jednotka bojového letectva vo Veľkej Británii (júl 1940) a v Londýne sa ustanovila československá exilová vláda na čele s Edvardom Benešom. V júli 1941 ju oficiálne uznali Veľká Británia, ZSSR a USA.
Vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) v decembri 1943 s jej programom sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda predpokladalo obnovu ČSR na základe rovnosti oboch národov. Ako svoj prvoradý cieľ si vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území Slovenska.
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že 29. augusta 1944 nemecké okupačné vojská prekročili slovenské hranice. Po 15. hodine vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. V rozhlasovom prejave minister obrany SR (1939 - 1945) generál Ferdinand Čatloš oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko.
Pri Žiline sa začali prvé boje, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor. Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vyslal podplukovník generálneho štábu Ján Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 h heslo: "Začnite s vysťahovaním!". To bol signál na začiatok Slovenského národného povstania.
Napriek nepriaznivým okolnostiam, povstanie vypuklo predčasne a chýbala lepšia organizácia zo strany antifašistického hnutia, sa v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s približne 1,7 milióna obyvateľmi. SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí moci na povstaleckom území, na ktorom sa obnovilo demokratické Československo. Hlavnú časť tohto oslobodeného územia tvorilo najmä stredné Slovensko a jeho sídlom bola Banská Bystrica.
V prvých septembrových dňoch sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Útok 18. SS divízie na juhu znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami, a vyvolal krízovú situáciu povstaleckej obrany. Obrana povstaleckého územia sa postupne skončila. Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Na to generál Rudolf Viest vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja.
Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60 000 vojakov armády a 18 000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností Európy aj Austrálie. Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia, rozsah, dĺžka a jeho vojenský význam ho zaraďujú k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam. Slovenské národné povstanie sa preto stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies