Snem Smeru: Kaliňák ostáva podpredsedom Smeru-SD a Fico lídrom

Druhú najvyššiu stranícku funkciu budú aj naďalej zastávať Peter Pellegrini (348 hlasov), Peter Kažimír (345) a Marek Maďarič (311). Novými podpredsedami strany sa dnes stali Juraj Blanár (311) a Peter Žiga (300), ktorí vo funkciách nahradili Pavla Pašku a Dušana Čaploviča. Obaja však boli zvolení do straníckeho predsedníctva.

Kaliňák: Polícia bude viac pracovať v obciach s problémovými rómskymi osadami

Ministerstvo vnútra s Policajným zborom bude od budúceho roku uplatňovať osobitný program na zvýšenie bezpečnosti v obciach a mestách so sociálne vylúčenými spoločenstvami a rómskymi osadami, ktoré sú považované za problémové. Na dnešnom sneme strany Smer-SD v Prešove to oznámil minister vnútra a podpredseda strany Robert Kaliňák.

"Tam všade bude zásadným spôsobom zvýšený výkon Policajného zboru, budeme zásadne prítomnejší, budeme veľmi pracovať s našimi starostami na tom, ako zlepšiť situáciu pri prevencii samotnej kriminality," uviedol. Spomenul pritom programy v oblasti kamerových systémov alebo sociálnej práce. Pre každú takúto obec bude podľa neho za zlepšenie situácie osobne zodpovedný konkrétny policajt, v prípade viacerých komunít to bude viacero mužov zákona. "Každý občan tejto obce, ktorý bude cítiť, že v jeho obci nie je situácia v poriadku, bude mať konkrétneho človeka, aby s ním mohol komunikovať," povedal Kaliňák.

Konštatoval, že na Slovensku je 1992 rómskych osád a malých komunít, z ktorých viac ako polovica je zásadne problémová. Opatrenia majú podľa neho zlepšiť situáciu tam, kde slušní občania trpia pre správanie neprispôsobivých osôb, dramaticky znížiť kriminalitu a zabezpečiť dodržiavane zákona a pravidiel. Zdôraznil, že nie je možné tolerovať, aby ľudia, ktorí žijú zo sociálnych dávok, naďalej ignorovali pravidlá a vytvárali si svoje vlastné. Zmienil sa aj o mimovládnych organizáciách a médiách, ktoré podľa neho často chránia ľudí porušujúcich zákon, keď akýkoľvek policajný zásah okamžite označujú za brutalitu. "Ak budeme musieť priniesť neštandardné opatrenia, tak tie neštandardné opatrenia prinesieme," vyhlásil.

Minister verí, že už na sneme strany na budúci rok bude možné urobiť odpočet opatrení s výsledkom zlepšenia bezpečnosti v daných lokalitách. V prejave tiež zhodnotil úspechy rezortu v minulom období pri znižovaní kriminality či počtu obetí na cestách.

Na sneme vystúpili s prejavmi aj minister financií Peter Kažimír a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Hovorili o potrebe odstraňovania regionálnych rozdielov, ďalšom znižovaní nezamestnanosti, zvyšovaní minimálnej mzdy či opatreniach proti zneužívaniu sociálneho systému.

Paška a Čaplovič nebudú kandidovať na podpredsedov Smeru-SD

Pavol Paška a Dušan Čaplovič viac nebudú kandidovať na pozície podpredsedov Smeru-SD, ktoré do dnešného dňa zastávali. Na pracovnom sneme Smeru-SD to dnes oznámil líder strany Robert Fico s tým, že obaja kandidujú do predsedníctva Smeru-SD.

Fico vyzdvihol Paškovu úlohu pri integrácii stredoľavého priestoru do Smeru-SD. "Úspešne dotiahol do konca niečo, o čom môže pravica len snívať. Aj preto je Smer-SD v súčasnosti dominantnou stranou od stredu doľava. Nemožno opomenúť ani jeho pôsobenie ako dvojnásobného predsedu NR SR. Pavol Paška má zásluhu na tom, že od Smeru-SD nikdy neodišiel žiaden poslanec," povedal Fico s tým, že skúsenosti Pašku ako člena predsedníctva budú veľmi cenné.

Na margo Čaploviča poznamenal, že vniesol do strany silný humanistický aspekt. "Dušan, vždy som ťa vnímal ako originálneho ľavicového politika," odkázal Fico.

Do podpredsedníckych funkcií namiesto Čaploviča a Pašku kandidujú Juraj Blanár a Peter Žiga. Staronovými podpredsedami sa majú stať Robert Kaliňák, Peter Kažimír, Marek Maďarič a Peter Pellegrini. Jediným kandidátom na predsedu je Fico.

Snem nevedie Paška, ako bývalo zvykom, ale Pellegrini

Snem Smeru-SD nevedie podpredseda strany Pavol Paška, ako bývalo zvykom, ale Peter Pellegrini. Paška však na snem prišiel a je členom pracovného predsedníctva. Dnes by mal prísť o funkciu podpredsedu strany. Na návrh Pellegriniho ako predsedajúcich snemu schválili delegáti Roberta Fica a Petra Pellegriniho.

Na úvod snemu si delegáti pripomenuli tých členov strany, ktorí počas posledného roka zomreli. Následne delegáti schválili program.

Flašíková Beňová: Vedenie sa musí zamyslieť, čo urobí s poklesom preferencií

Vedenie Smeru-SD sa musí zamyslieť, čo urobí s poklesom preferencií tejto strany. Pred dnešným pracovným snemom Smeru-SD v Prešove to novinárom povedala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).

"Smer-SD je stále najsilnejšia a najstabilnejšia strana, stále máme veľkú šancu a ja si myslím, že sa to na sneme potvrdí. Povieme si, čo treba urobiť, ako a kto by to mal urobiť," avizovala.

Podľa jej slov môžu straníci o poklese preferencií veľa hovoriť, povedať si veci, ktoré sú slabšie a ponúknuť riešenia, ktoré by trend mohli zvrátiť. "Ja môžem len vyslať signály, ale všetko musí urobiť vedenie," dodala Flašíková Beňová.

Europoslankyňa nedávno na sociálnej sieti napísala, že ak má minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) zostať v pozícii podpredsedu strany, tak tento snem je zbytočný. Kaliňák tieto slová vyhodnotil ako prejav demokracie. "Vidíte, aká široká demokracia je v Smere-SD. To sú všetko vnútrostranícke veci a po sneme sa určite všetko dozviete," poznamenal.

Na dnešnom pracovnom sneme Smeru-SD, ktorého popoludňajšia časť vrátane diskusie a vyhlásenia výsledkov volieb bude pre médiá uzavretá, sa obmení časť vedenia. Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška. Nahradiť ich majú doterajší šéf žilinského VÚC a predseda strany v tomto kraji Juraj Blanár a šéf Smeru-SD v Košickom kraji a minister hospodárstva Peter Žiga. Oficiálne však strana Roberta Fica o podobe personálnych obmien zatiaľ nehovorí. Len Čaplovič už dávnejšie avizoval, že chce nechať priestor mladším.

Smer-SD čakajú zmeny vo vedení a cesta k novému politickému programu

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška. Nahradiť ich majú doterajší šéf žilinského VÚC a predseda strany v tomto kraji Juraj Blanár a šéf Smeru-SD v Košickom kraji a minister hospodárstva Peter Žiga. Oficiálne však strana Roberta Fica o podobe personálnych obmien zatiaľ nehovorí. Len Čaplovič už dávnejšie avizoval, že chce nechať priestor mladším.

"Máme šesť podpredsedov, budú nejaké zmeny. Dokonca si myslím, že budú na úrovni krajských predsedov. Ale nebude to absolútne žiadna revolúcia. Smer-SD je stabilná strana a takéto vnútorné revolúcie vôbec nepotrebuje," povedal nedávno premiér Fico.

Strana podľa jeho slov predstaví na sneme prvky silného sociálneho štátu a bude veľmi konkrétny, pokiaľ ide o rok 2017. "Minimálne budeme navrhovať, aby sa zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov rozšíril o ďalších päť až desať okresov, ktoré by dostali podporu prostredníctvom akčných plánov a konkrétnych financií," uviedol premiér pre denník Pravda s tým, že sa bude hovoriť aj o zdravotníctve a sociálnej oblasti. Snem má byť zároveň dôkazom toho, že na Slovensku pôsobí silná strana orientovaná od stredu doľava.

Podobne ako pred októbrovou programovou konferenciou Smeru-SD sa kriticky aj pred dnešným pracovným snemom vyjadrila europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD). Na sociálnej sieti napísala, že ak má minister vnútra Robert Kaliňák zostať v pozícii podpredsedu strany, tak tento snem je zbytočný. Kaliňák tieto slová vyhodnotil ako prejav demokracie. "Vidíte, aká široká demokracia je v Smere-SD. O tom je demokracia, že s ním nemusím súhlasiť. To sú všetko vnútrostranícke veci a po sneme sa určite všetko dozviete," dodal.

V rámci oficiálneho programu snemu je po otvorení naplánovaný 50-minútový príhovor Roberta Fica k "činnosti strany Smer-SD a k stratégii postupu strany v ďalšom období". Následne vystúpia jednotliví členovia vlády za Smer-SD a budú hovoriť o svojich prioritách pre budúci rok. Popoludní sa bude voliť predseda strany, pričom Fico nemá protikandidáta, ako aj stranícki podpredsedovia. Delegáti rozhodnú aj o nových členoch predsedníctva.

Tak ako každý rok, aj dnes sa budú vybraným straníkom odovzdávať zlaté odznaky. Pracovný snem Smeru-SD 2016 bude podľa hovorkyne strany Ľubice Končalovej bez zahraničných hostí.

Profil strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD)

Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil dňa 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana Smer zaregistrovaná 8. novembra 1999.

Ustanovujúci snem politickej strany Smer sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Delegáti za predsedu zvolili Roberta Fica, ktorý je predsedom dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.

Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD).

V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) sa stal opozičnou stranou.

Do medzinárodných štruktúra sa Smer-SD začlenil 19. mája 2005 v Paríži, keď stranu prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES).

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD. Z dôvodu vstupu do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.

V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa znovu víťazom volieb. Nenašiel však koaličného partnera na zostavenie vlády a strana prešla do opozície.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová. V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

Jednotkou na kandidátke strany Smer-SD v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 bol Robert Fico.Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila, že víťazom volieb sa oficiálne stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením novej vlády. Lídri zvyšných piatich politických strán na rokovaní za okrúhlym stolom odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do spoločnej koalície. Vznikla tak jednofarebná vláda, ktorú vtedajší prezident Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012.

V decembri 2013 oznámil predseda strany a premiér Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico zostal premiérom SR.

Víťazom parlamentných volieb v marci 2016 sa opäť stal Smer-SD. Prezident SR Andrej Kiska poveril 9. marca zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Tomu s podarilo dohodnúť so stranami Most-Híd, Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť. Koaličnú dohodu s lídrami týchto strán podpísal Fico 22. marca 2016.