Smer odmietol štyri novely opozičných poslancov

Opozičná poslankyňa chcela odstrániť "určitú svojvôľu ministerstva školstva pri prideľovaní finančných prostriedkov pre asistentov učiteľa". Ministerstvo totiž v súčasnosti na základe žiadosti zriaďovateľov podľa kritérií vyberie školy, ktorým pridelí finančné prostriedky. Poslankyňa Žitňanská pripomína prísľub ministra financií Petra Kažimíra, ktorý dal počas parlamentnej rozpravy k návrhu rozpočtu na rok 2014. "Podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky dal verejný prísľub, že každé dieťa, na ktoré zriaďovateľ školy požiada ministerstvo školstva o finančné prostriedky na asistenta učiteľa, ich dostane," uvádza poslankyňa. Kažimír vtedy sľúbil, že prostriedky zabezpečí počas roka rozpočtovými opatreniami. "Ministerstvo financií SR je naklonené takémuto riešeniu," reagoval rezort financií na otázku, či Kažimír splní svoj prísľub. Ministerstvo školstva však musí podľa rezortu financií posúdiť žiadosti zriaďovateľov. "Následne sa budeme snažiť ich financovať," uviedlo tlačové oddelenie rezortu financií. 

Na zabezpečenie vyššieho počtu asistentov v školách, ktorí pomáhajú pri práci so žiakmi so zdravotným znevýhodnením alebo nadanými deťmi, chýbajú peniaze. V roku 2014 plánujú na nich vynaložiť približne 5,74 milióna eur, čo zabezpečí približne 736 úväzkov asistentov učiteľa. Školy ale žiadali viac, takmer 1 370 úväzkov asistentov učiteľa. Znamená to, že z pridelených prostriedkov môže ministerstvo školstva zabezpečiť požiadavky škôl na zhruba 54 %. Na uspokojenie požiadaviek by bolo potrebných ďalších približne 4,9 milióna eur. Vyplýva to z informácií rezortu školstva k návrhu Žitňanskej novely. 

"Môžeme potvrdiť, že zabezpečeniu vyššieho počtu asistentov bráni v súčasnosti nedostatok financií, rokujeme však s Ministerstvom financií SR o pridelení dodatočných prostriedkov na tento účel," informoval hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák. Podpora asistentov by mohla prísť podľa neho aj z eurofondov. "Dokumenty, na základe ktorých bude možné čerpať finančné prostriedky, sú predmetom rokovania s Európskou komisiou. Ďalšie informácie bude možné poskytnúť až po schválení dokumentov Európskou komisiou," hovorí Kaliňák. 

O vyšší počet asistentov v školách žiadali ministra školstva Dušana Čaploviča vo svojej výzve z januára aj učitelia zo Slovenskej komory učiteľov. Chýbajú im najmä pri práci s deťmi s poruchami učenia a správania sa a hyperaktívnymi deťmi. Žiadali ministra zvýšiť rozpočet na každú školu na Slovensku, aby mohli zamestnať špeciálnych pedagógov, asistentov a psychológov. Povinnosť pre školy zamestnať ich potrebný počet by mala byť podľa učiteľov zakotvená aj v zákone. Ministerstvo školstva vtedy učiteľom odkázalo, že pracuje na vytváraní legislatívnych opatrení a rezort je otvorený konštruktívnym návrhom. 

Smer-SD odmietol titulky pre nepočujúcich

Poslanci Smeru-SD v parlamente nepodporili novelu audiovizuálneho zákona, v ktorej nezaradená poslankyňa Jana Žitňanská navrhovala, aby distributéri slovenských audiovizuálnych diel mali povinnosť zabezpečiť pre tieto diela aj slovenské titulky.

Opozičná zákonodarkyňa tak chcela pomôcť nepočujúcim, ale aj cudzincom. "Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaviazala v článku 21 zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k informáciám v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne druhy zdravotného postihnutia, a to včas a bez dodatočných nákladov. Cieľom predloženého návrhu je najmä zabezpečiť sprístupnenie slovenských audiovizuálnych diel nepočujúcim osobám. Zároveň slovenské titulky na audiovizuálnych dielach budú môcť využívať aj cudzinci pri výučbe slovenského jazyka," vysvetľovala Jana Žitňanská.

Smer-SD odmietol predaj po lehote minimálnej trvanlivosti

Vládny Smer-SD odmietol novelu zákona o potravinách, v ktorej poslanci za SaS Ľubomír Galko a Lucia Nicholsonová navrhovali predaj potravín po uplynutí minimálnej trvanlivosti. "Sme presvedčení, že nami predložený návrh pomôže podnikateľom, aj spotrebiteľom," podotkol Galko s tým, že dnes musia podnikatelia likvidovať potraviny, ktoré je naďalej možné konzumovať.

Cieľom novely je podľa zástupcov SaS znížiť mieru plytvania prírodnými zdrojmi a zvýšiť dostupnosť potravín pre osoby, ktoré sú vo finančnej núdzi. Z údajov Európskej komisie (EK), o ktorých informoval Galko, vyplynulo, že obyvatelia EÚ ročne vyhodia takmer 89 mil. ton potravín, ktoré nespotrebujú. "Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kilogramov vyhodených potravín, pričom dve tretiny týchto potravín sú stále požívateľné," konštatoval Galko s tým, že do roku 2020 by sa množstvo vyhodených potravín mohlo zvýšiť o 40 % na 126 mil. ton ročne. 

Ako Galko ubezpečil, minimálna trvanlivosť je časový údaj, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti, a teda prekročenie tohto dátumu neznamená zdravotné riziko. Podľa spomínanej novely by malo ísť o suchšie druhy, ako sú strukoviny, ryža, cestoviny. "Za ich zdravotnú bezchybnosť budú zodpovedať predajcovia," podotkol Galko. Zároveň zdôraznil, že predaj potravín po uplynutí minimálnej lehoty trvanlivosti je povolený napríklad v Českej republike, Nemecku a Rakúsku. "Tento systém tam výborne funguje a z legislatívy týchto krajín sme čerpali aj my," uzavrel. 

Parlament zamietol aj novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú predložil poslanec za OĽaNO Mikuláš Huba. 

Odmeny pre manažérov štátnych firiem sa nezmenia

Odstupné alebo mimoriadne odmeny budú môcť manažéri štátnych firiem pri skončení funkcie dostávať aj naďalej. Skupina opozičných poslancov za OĽaNO Igor Hraško, Miroslav Kadúc a Ján Mičovský dnes pred hlasovaním stiahli ich novelu zákona o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktorá by túto zmenu zavádzala. "Neviem prečo, ale tento návrh nenašiel podporu," povedal Kadúc pred tým, ako novelu z rokovania stiahol.

"Cieľom návrhu zákona je vytvoriť komplexný a systematický zákonný rámec, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu," vysvetľovali opoziční poslanci prínos novely. Zástupcom štátu návrh zakazoval aj kumulatívne poberanie odmien za výkon viacerých funkcií. Vychádzal z pravidla "jedenkrát a dosť", odmenu umožňoval poberať len za funkciu, ktorú zástupca štátu začal vykonávať ako prvú. Manažéri by teda mohli naďalej pôsobiť vo viacerých štátnych spoločnostiach, všetky ďalšie funkcie by ale vykonávali zadarmo. Za absencie na zasadnutiach orgánov spoločností navrhovali Kadúc a Hraško udeľovať zástupcom štátu 

Poslanci dnes neposunuli do druhého čítania ani novelu zákona o vlastníctve bytov z dielne kresťanských demokratov Júliusa Brocku a Alojza Přidala. Tí chceli dosiahnuť, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov mohli vykonávať úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv nielen podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ale aj na základe dohody vlastníkov bytov.