Situácia na Ukrajine: V Donecku sú americkí žoldnieri, tvrdí miestna domobrana

18:34 - NATO ukázalo satelitné zábery ruských síl, Moskva tvrdí, že sú z roku 2013

NATO dnes zverejnilo satelitné snímky, na ktorých vidieť rozmiestnenie približne 40.000 ruských vojakov a techniky v blízkosti ukrajinskej hranice.  Na fotografiách sú tiež dlhé rady tankov, obrnených vozidiel, delostrelectvo a vzdušné sily, pripravené na vojenskú akciu, informovala tlačová agentúra Reuters. Podľa ruskej agentúry RIA, ktorá sa odvolala na predstaviteľa generálneho štábu ruskej armády, však boli predložené satelitné snímky urobené v auguste 2013. Táto správa prišla niekoľko hodín po tom, ako NATO zverejnilo snímky, na ktorých údajne vidieť ruské jednotky. Aliancia uviedla, že fotografie boli urobené v období od 22. marca do 2. apríla.

17:18 - Priecel: Na prípadných utečencov z Ukrajiny sme pripravení

Naše úrady sú na prípadných utečencov z Ukrajiny pripravené a v prípade prílevu by sa o nich vedeli postarať. "Počítame s každou alternatívou, snažíme sa byť v kurze," povedal pre agentúru SITA riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernard Priecel. Čo sa týka kapacít, sme podľa Priecela schopní v prvej fáze prijať do tisíc utečencov. Pri vyššom počte by už bola nevyhnutná pomoc armády či ďalších organizácií, prenosné stany a podobná humanitárna výbava. "Máme už predrokované veci so Slovenským Červeným krížom," dodal Priecel. Podľa jeho slov by bolo zvládnuteľné prijať celkovo do desaťtisíc utečencov, pričom by sa dalo obrátiť aj na finančnú pomoc EÚ.

17:05 - Diplomati EÚ budú rokovať o iniciatíve vyslať civilnú misiu expertov na Ukrajinu

Európska komisia zvažuje vyslanie civilnej misie na Ukrajinu, ktorá by zahŕňala odborníkov v policajnej oblasti a súdnictve. Jej cieľom, je podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ, pomôcť vláde v Kyjeve. Tento nápad bol v stredu predložený veľvyslancom 28 členských štátov EÚ predstaviteľmi Británie, Poľska a Švédska a údajne "bol dobre prijatý," vyhlásil nemenovaný diplomat. Realizácia tejto misie bude témou diskusií diplomatov EÚ, ktorí sa v pondelok (14. apríla) stretnú v Luxemburgu na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti. Misia by mohla začať v júni a mohla by obsahovať viac ako stovku ľudí, tvrdia diplomatické zdroje z Bruselu. Medzi nimi by nemali chýbať odborníci z polície, sudcovia a prokurátori. Misia by mala byť podľa modelu misie EULEX, ktorá v mene EÚ zabezpečuje uplatňovanie zásad právneho štátu v Kosove, ale v oveľa menšom meradle.

16:40 -  Lavrov: Rozmiestnenie síl NATO vo východnej Európe by porušilo zmluvu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes povedal, že rozmiestnenie síl Severoatlantickej aliancie (NATO) vo východeurópskych krajinách blízko Ruska by bolo porušením dohôd medzi Moskvou a alianciou. S odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúra Interfax to uviedla agentúra Reuters. Podľa Lavrova dokonca aj skutočnosť, že NATO debatuje o rozmiestnení vojakov alebo vojenských inštalácií na území, ktoré susedia s Ruskom, je v protiklade so Zakladajúcim aktom o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti, na ktorom sa dohodli Rusko a vojenská aliancia v roku 1997, uviedol Interfax.

16:39 - Poslanci žiadajú vyšetrenie rozpadu Sovietskeho zväzu

Päť poslancov ruského parlamentu sa listom obrátilo na generálneho prokurátora so žiadosťou o vyšetrenie udalostí vedúcich k rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov minulého storočia. Podľa ich tvrdení totiž vtedajšie vedenie krajiny svojim protiprávnym konaním spôsobilo rozpad multinárodného bloku, pričom dôsledky tejto udalosti siahajú až do súčasnej politickej krízy na Ukrajine. V tejto veci žiadajú najmä vyšetrenie podielu vtedajšieho prezidenta ZSSR Michaila Grobačova. Ten však túto iniciatívu odmietol tvrdením, že poslanci z vládneho Jednotného Ruska, komunistickej strany a zástupca nacionalistickej strany sa chcú zviditeľniť prostredníctvom očierňovania jeho mena.

16:16 - Ukrajinský parlament prijal zákon o štátnych zákazkách

Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok zákon o štátnych zákazkách, ktorý má zastaviť korupciu a zaviesť transparentnosť pri vládnych tendroch. Tento krok má Ukrajine pomôcť získať pôžičku od Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 14 až 18 miliárd dolárov (10 až 13 miliárd eur). Premiér Arsenij Jaceňuk poslancom pred hlasovaním povedal, že vláda ročne zadáva zákazky za 300 miliárd hrivien (18 miliárd eur). Korupcia však každý rok pripraví štát až o 40 percent z týchto financií, ktoré potom končia "vo vreckách skorumpovaných ľudí". 

15:30 - Putin varuje, že ukrajinský dlh môže mať vplyv na dodávky plynu do EÚ

Ruský prezident Vladimir Putin informoval niektorých európskych lídrov, že ukrajinský dlh za dodávky ruského plynu môže mať negatívny vplyv na prepravu komodity cez ukrajinskú vetvu plynovodu do Európy. Uviedla to dnes agentúra Reuters a odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru RIA. Putinov hovorca Dmitrij Peskov agentúre RIA povedal, že prezident poslal európskym politikom list, v ktorom vyjadril "veľké obavy v súvislosti s vývojom situácie okolo ukrajinského dlhu, a tiež obavy o dodávky plynu do Európskej únie".

14:52 - Rada Európy: Parlamentné zhromaždenie zbavilo Rusko hlasovacích práv

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) zbavilo vo štvrtok Rusko do konca tohto roka jeho hlasovacích práv ako aj práva zúčastňovať sa na monitorovaní volieb vo svete. Za hlasovalo 92 členov zhromaždenia, proti bolo 74, 19 sa zdržalo. Organizácia takto reaguje na anexiu ukrajinského polostrova Krym. Ruská delegácia na čele s Alexejom Puškovom zasadnutie PZRE bojkotovala a vzhľadom na pozastavenie hlasovacích práv sa rozhodla, že na ďalších diskusiách tohto orgánu sa nebude zúčastňovať. Konanie PZRE je podľa Puškova "fraška, ktorá môže vyvolať len odpor".

14:44 - Lajčák rokoval v Kyjeve s ukrajinským partnerom Deščicom

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák rokoval v Kyjeve s ukrajinským partnerom Andrij Deščicom. Lajčák potvrdil, že Slovensko podporuje európsku orientáciu Ukrajiny a víta podpis Asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, informoval tlačový odbor ministerstva. "Verím, že je to začiatok novej etapy posilňovania integračných väzieb medzi Ukrajinou a EÚ," skonštatoval šéf slovenskej diplomacie. Lajčák tiež potvrdil, že Slovensko odmieta akékoľvek vonkajšie zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny, podporuje jej samostatnosť, suverenitu, nezávislosť a územnú integritu v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Zároveň dodal, že je potrebné, aby Ukrajina a Rusko našli politické východisko z krízy, ktoré bude prijateľné pre medzinárodné spoločenstvo.

14:36 - Fico: Ukrajine hrozí vojna, štátnu hranicu sledujeme viac než inokedy

Ukrajine hrozí vojenský konflikt a úplná destabilizácia štátu, vyhlásil dnes na tlačovej konferencii predseda vlády Robert Fico. "Informácie, ktoré máme k dispozícii, potvrdzujú, že hrozba vnútorného vojenského konfliktu v určitej časti Ukrajiny je veľmi vysoká," povedal Fico. Premiér zdôraznil, že situáciu pozorne sledujú a štátnu hranicu kontrolujú viac než inokedy. "My sme na ostatnom zasadnutí bezpečnostnej rady prijali v utajenom režime tzv. zvýšený výkon na štátnej hranici. Nemôžem ísť do detailov, ale už samotný pojem zvýšený výkon potvrdzuje, že hranicu monitorujeme podstatne intenzívnejšie ako v bežných dňoch a týždňoch," dodal. Naša hranica s Ukrajinou je podľa premiéra v súčasnosti pokojná, medzi obidvoma krajinami nezaznamenali žiadny zvláštny pohyb ani neregistrujú vyšší počet žiadostí o azyl či slovenské občianstvo. Hranice sú zabezpečené aj podľa ministra obrany Martina Glváča. Fico potvrdil, že situáciou sa naplno zaoberajú aj slovenské spravodajské služby, v stave pohotovosti je tiež bezpečnostná rada štátu. "Nevylučujem, že ju v krátkom čase aj zvolám."

14:21 - Do Čierneho mora smeruje ďalšia americká vojenská loď

Do Čierneho mora by vo štvrtok malo priplávať ďalšie plavidlo americkej armády, ktorá chce takto uistiť svojich partnerov v regióne o podpore USA. Podľa stredajších informácií amerického ministerstva obrany torpédoborec USS Donald Cook vo štvrtok prejde cez Bosporskú úžinu. Pentagon zároveň uviedol, že jej cieľom je "bližšie nešpecifikované cvičenie s partnerskými národmi, ktoré má demonštrovať náš záväzok k spojencom z NATO v záujme posilnenia bezpečnosti". Ďalšie podrobnosti pobytu plavidla pomenovaného po väzňovi z Vietnamskej vojny v Čiernom mori americké námorníctvo odmietlo potvrdiť. V marci do rovnakého regiónu dorazila ďalšia vojenská loď, taktiež torpédoborec USS Truxtun, ktorý absolvoval manévre s rumunským a bulharským námorníctvom.

13:50 - V Donecku sú americkí žoldnieri, tvrdí miestna domobrana

Skupina amerických žoldnierov, vojaci ukrajinskej Národnej gardy a bojovníci radikálneho hnutia Pravý sektor pricestovali do Donecka s cieľom zaútočiť na budovu, ktorú obsadili protivládni demonštranti, povedal dnes pre agentúru RIA Novosti zástupca šéfa miestnej domobrany. "Na doneckom letisku sa usadilo okolo 100 ľudí z Národnej gardy," uviedol Sergej Cyplakov z Ľudovej domobrany Donbasu. V meste je podľa neho ďalších približne 100 "násilníkov" z Pravého sektora a 100 "zamestnancov súkromnej americkej vojenskej spoločnosti, ktorá operuje na základe kontraktu s kyjevskou juntou". "Celkovo ide o približne 300 profesionálov a dobre vycvičených a motivovaných fanatikov. Je to vážna sila, ale sme pripravení bojovať," zdôraznil Cyplakov.

13:40 - Ukrajinská armáda mieri do Donecku

13:30 - McDonald's by na Kryme mohla nahradiť konkurenčná sieť Burger King

Sieť rýchleho občerstvenia Burger King plánuje otvoriť viacero nových reštaurácií v Rusku, pričom uvažuje aj o vstupe na polostrov Krym. Firma to oznámila len týždeň potom, ako jej konkurent McDonald's uviedol, že v tomto regióne pozastavuje svoje aktivity. Informovala o tom agentúra RIA Novosti, ktorá citovala zástupcu firmy Burger King v Rusku. Ukrajinská divízia McDonald's minulý týždeň oznámila, že "z prevádzkových dôvodov" zatvorí svoje tri reštaurácie na Kryme, konkrétne v Simferopole, Sevastopole a na Jalte. Politické dôvody svojho kroku odmietla.

13:26 - Vláda kritizuje šéfa NATO za rétoriku v štýle studenej vojny

Ruská vláda vo štvrtok zverejnila vyhlásenie, v ktorom opäť odsudzuje "zanietené napodobňovanie rétoriky z éry studenej vojny" zo strany generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena v súvislosti s krízou na Ukrajine. Ministerstvo zahraničných vecí v Moskve šéfa 28-člennej aliancie obviňuje z jej premeny na "elitný klub" uplatňujúci v medzinárodnej politike "dvojité štandardy". Reaguje tak zrejme na Rasmussenov utorňajší prejav v Paríži, kde vyzval Rusko na stiahnutie desaťtisícov svojich vojakov, ktorí sú podľa NATO sústredení v oblasti pozdĺž hranici s Ukrajinou.

Pred ruskou ambasádov v Kyjeva zapálili Putina

13:15 - Šuvalov: Moskva možno kvôli Krymu zmení rozpočtové pravidlá

Moskva možno bude musieť zmeniť súčasné rozpočtové pravidlá vzhľadom na pripojenie Krymu k Rusku a zvýšenie počtu jeho obyvateľov o dva milióny. Uviedol to ruský podpredseda vlády Igor Šuvalov. Informovala o tom agentúra Reuters. Šuvalov pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt povedal, že Krym potrebuje vysoké investície do infraštruktúry, čo nie je možné vykryť zo súčasných finančných zdrojov. "Keď sa počet obyvateľov navýši o dva milióny, s čím idú aj nároky na investície, to nie je možné riešiť iba presunom financií zo súčasných štátnych programov," citoval denník Šuvalova. Podpredseda vlády zároveň dodal, že len cesty a prístavy si vyžadujú "rozsiahle investície".

12:54 - Dolgov o zbití ukrajinského prezidentského kandidáta: Kde je reakcia Západu?

Splnomocnenec ruského ministerstva zahraničných vecí pre ľudské práva, demokraciu a zákonnosť Konstantin Dolgov poukázal na ďalšiu ukážku dvojakého metra zo strany Spojených štátov a Európskej únie pri hodnotení situácie na Ukrajine, napísala dnes agentúra ITAR-TASS. Dolgov spomenul incident, keď radikáli ukrajinského hnutia Pravý sektor zbili prezidentského kandidáta Oleha Carjova, poslanca Strany regiónov. Carjov 8. apríla navštívil mesto Mykolajiv, kde na neho aktivisti Pravého sektora hádzali vajíčka a potom ho zbili. "Kde boli bezpečnostné orgány? Pripravujú sa na potlačenie demonštrantov v Donecku? Je to demokracia typu Majdan? Kde je reakcia Západu? Kde je odsúdenie plánov rozohnať silou ľudí, ktorí nie sú šťastní, pretože ich legitímne túžby sú ignorované?" pýtal sa Dolgov.

12:50 - PZ RE: Referendum na Kryme a jeho anexia boli nelegálne

Takzvané referendum, ktoré sa v marci konalo na Kryme, bolo protiústavné. Jeho výsledok a nezákonná anexia Krymu Ruskou federáciou nemajú žiadny právny účinok a preto ich Rada Európy neuznáva. Uznieslo sa na tom v stredu večer  Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE). Zákonodarcovia, ktorí zastupujú parlamenty 47 európskych štátov, v uznesení konštatujú, že žiadny argument Ruska neospravedlňuje jeho akcie a neobstál by pri analýze skutkovej podstaty a dôkazov. "Úsilie o odtrhnutie a začlenenie do Ruskej federácie bolo vyprovokované a podnecované ruskými orgánmi pod zámienkou vojenského zásahu," uvádza sa v uznesení PZ RE.

12:20 - Fico: Slovensko je pripravené organizovať spätný chod plynu na Ukrajinu

Slovenská republika je pripravená organizovať reverzný tok plynu na Ukrajinu. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico. Zároveň dodal, že záujmy občanov SR zostanú chránené. "Slovenská republika ja naozaj pripravená reverzný tok organizovať, ale prirodzene, chránime si aj svoje záujmy a predovšetkým preverujeme, či by určité technické formy pokiaľ ide o reverzný tok plynu na Ukrajinu neznamenali porušenie základného kontraktu s Gazpromom s prípadnými sankciami," povedal dnes Fico. Slovensko je podľa premiéra pripravené riešiť spätný chod plynu do Ukrajiny, ale podľa jeho slov by optimálne bolo, keby sa stretli predstavitelia Ukrajiny, Ruskej federácie, Európskej komisie a spoločne prediskutovali podmienky, za akých by naša krajina bola súčasťou reverzného toku.

11:26 - Podpredseda vlády Šuvalov: Rusko neplánuje zaviesť odvetné sankcie voči Západu

Moskva nemá v úmysle zaviesť recipročné sankcie voči Západu v súvislosti s krízou na Ukrajine, povedal dnes v Berlíne na podujatí Východné fórum podpredseda ruskej vlády Igor Šuvalov. Účastníci stretnutia diskutovali o kľúčových otázkach obchodu a hospodárskej spolupráce v Európe a vytvorení stabilného modelu interakcie medzi integračnými koalíciami, informovala agentúra ITAR-TASS. "Sankcie poškodia všetky krajiny," tvrdil Šuvalov. "My sa nechystáme zaviesť odvetné sankcie. Rusko nemá takúto agendu," konštatoval. Podľa jeho slov je však zrejmé, že "treba podniknúť relevantné kroky v rámci ochrany našej ekonomiky", dodal podpredseda ruskej vlády.

10:43 - Proruských separatistov nebudú stíhať, ak opustia obsadené budovy

Ukrajinské úrady nebudú trestne stíhať proruských separatistov, ak zložia zbrane a opustia vládne budovy, ktoré obsadili na východe krajiny. Vyhlásil to dnes dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov. "Zaručujeme, že nebude žiadne trestné stíhanie ľudí, ktorí odovzdajú svoje zbrane a opustia budovy," povedal Turčynov v parlamente. Dodal, že je "ochotný to urobiť prostredníctvom prezidentského dekrétu".

10:30 - Rusi deportovali troch aktivistov ukrajinského Pravého sektora

Troch aktivistov ukrajinského radikálneho pravicového hnutia Pravý sektor deportovali v stredu z Ruska. Informovala o tom dnes pobočka Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) v Rostovskej oblasti. Ukrajincov zadržali nedávno v Rostovskej oblasti a Kalmyckej republike na juhu Ruska. "Počas vypočúvania prezradili svoje kontakty na predstaviteľov Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorí im nariadili, aby fotografovali základne ruských ozbrojených síl a registrovali prípady ich manévrov v regiónoch susediacich s Ukrajinou," citovala agentúra ITAR-TASS z vyhlásenia FSB.

10:02 - Rada Európy požaduje okamžitý odsun ruských vojsk z Krymu

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE) na svojom stredajšom zasadnutí odhlasovalo dokument, v ktorom vyzvalo na bezodkladné stiahnutie ruských vojsk z Krymu po tom, ako Moskva odstúpila od zmlúv s Ukrajinou o prítomnosti ruskej čiernomorskej flotily. Podľa portálu tlačovej agentúry Interfax-Ukrajina výzvu obsahuje dodatok k uzneseniu týkajúcemu sa Ukrajiny, ktorý navrhla ukrajinská delegácia v Rade. Výsledkom hlasovania bol pomer 140 ku 32 v prospech dodatku pri deviatich zdržaniach, uvádza Interfax-Ukrajina.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň informovalo, že prostredníctvom diplomatickej nóty Kyjev upozornilo na odstúpenie od bilaterálnych dohôd o prítomnosti ruskej čiernomorskej flotily na Kryme vzhľadom na skutočnosť, že územie už niekoľko týždňov považuje za súčasť Ruska. Prezident Vladimir Putin predtým podpísal zákon, ktorým zmluvy z rokov 1997 a 2010 zrušil. Základňou ruskej čiernomorskej flotily je mesto Sevastopoľ, ktoré má v rámci Krymu osobitné postavenie. Stály výbor PZRE, v ktorom sú zastúpené aj Rusko a Ukrajina, ešte v marci odsúdil "narúšanie zvrchovanosti a územnej celistvosti" Ukrajiny zo strany Ruska. Podobná formulácia sa mala objaviť aj v uznesení z prebiehajúceho plenárneho zasadnutia, proti čomu zástupcovia Ruska protestovali.

07:20 - Šéfovia diplomacií Ruska a USA si dnes druhýkrát telefonovali o Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes dvakrát telefonoval svojmu ruskému kolegovi Sergejovi Lavrovovi, aby s ním hovoril o kríze na Ukrajine, ktorá vyvolala napätie vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá citovala ruské ministerstvo zahraničia. V druhom telefonáte Kerry podľa ministerstva povedal Lavrovovi, že USA vyzvali ukrajinskú vládu na zorganizovanie celonárodného dialógu o uvoľnení napätia na východe a juhu krajiny a o podpore ústavnej reformy.

07:15 - Krymský parlament prijme v piatok novú ústavu

Podľa informácií ruských médií bude Krym definovaný ako demokratická republika, ktorej územie je "jednotné a nedeliteľné". Počet poslancov sa zároveň zníži zo súčasných sto na 50. Krym historicky patril k Rusku, v roku 1954 ho však vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov daroval Ukrajine. Miestny prístav v Sevastopoli je stále domovom ruskej čiernomorskej flotily. Takmer 60 percent z jeho 2,5 milióna obyvateľov tvoria etnickí Rusi, ktorých ohrozením Moskva argumentovala svoju potrebu vstúpiť do diania na polostrove. Ten od konca februára a po zosadení proruskej vlády v Kyjeve postupne obsadili tisíce neoznačených, po rusky hovoriacich vojakov. V následnom referende obyvatelia jednoznačne rozhodli o pričlenení k Rusku. Krym a Sevastopoľ, mesto so špeciálnym postavením, sa tak stali 84. a 85 federálnym subjektom Ruskej federácie, čo svojím marcovým podpisom potvrdil ruský prezident Vladimir Putin.

19:30 - Očakávania pred rozhovormi s Ruskom o Ukrajine nie sú vysoké

Vysokopostavená americká diplomatka pre oblasť Európy Victoria Nulandová dnes vyhlásila, že očakávania pred blížiacimi sa štvorstrannými rozhovormi s Ruskom o ukrajinskej kríze nie sú vysoké. Dodala však, že je dôležité vynaložiť všetko úsilie na deeskaláciu situácie. Rusko, Ukrajina, Spojené štáty a Európska únia uskutočnia na budúci týždeň stretnutie na úrovni ministrov, kde budú diskutovať o ukrajinskej kríze. EÚ o schôdzke informovala v utorok, pripomenula tlačová agentúra Reuters. "Od týchto rozhovorov neočakávame veľa, ale sme presvedčení, že je dôležité udržať diplomatické dvere otvorené," povedala Nulandová, keď v americkom Kongrese vypovedala o situácii na Ukrajine.

18:09 - Za nepokojmi na východe Ukrajiny je Rusko

Nepokoje na východe Ukrajiny, počas ktorých sa proruským separatistom podarilo obsadiť viaceré oficiálne sídla úradov, sú dielom Ruska. V stredu to prvýkrát oficiálne pripustila aj americká diplomacia. "Nemyslím si, že máme akúkoľvek pochybnosť o priamej silovej zaangažovanosti Ruska," vyhlásila Victoria Nulandová, hlavná členka amerického ministerstva zahraničných vecí pre Európu.

17:07 - Putin: Gazprom by mal ešte počkať s požiadavkou na Kyjev platiť za plyn vopred

Ruský plynárenský koncern Gazprom by mal ešte počkať s požiadavkou voči Ukrajine platiť za dodávky ruského plynu vopred a najskôr vyčkať na výsledok ďalších rokovaní. Povedal to dnes ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí vlády. Zároveň uviedol, že Rusko by sa malo pripraviť na prípadné obmedzenie dovozu z Ukrajiny. Informovali o tom agentúry Reuters a AP. Ruský premiér Dmitrij Medvedev na zasadnutí vlády vyhlásil, že existuje dosť dôvodov na to, aby Rusko začalo žiadať od Kyjeva za dodávky plynu platby vopred. Ukrajina nezaplatila do stanoveného termínu, ktorý vypršal tento týždeň, za marcové dodávky plynu a v súčasnosti dlhuje Rusku okolo 2,2 miliardy USD (1,59 miliardy eur). Putin však uviedol, že Gazprom by mal predtým, než pristúpi k takýmto drastickým krokom, vyčkať na "dodatočné rokovania" obidvoch strán. "Vzhľadom na komplikovanú situáciu na Ukrajine a skutočnosť, že sme ešte neukončili rokovania s EÚ, žiadam Gazprom a vládu, aby ešte s takýmto riešením počkali," povedal Putin.

16:58 - Zeman: O ochranu Rusov v Karlových Varoch tiež nikto nestojí

V prípade ďalších vojenských zásahov Ruska na území Ukrajiny by malo zasiahnuť NATO. Názor, ktorý český prezident Miloš Zeman prezentoval už v nedeľu 6. apríla v rozhlasovej relácii Hovory z Lánov, mieni na štvrtkovom stretnutí vyjadriť aj pred generálnym tajomníkom aliancie Andersom Foghom Rasmussenom. Nároky menšín podľa Zemana nesmú byť preceňované. Ochranu Rusov v Karlových Varoch by si tiež nikto neželal, dodal so zveličením prezident. Citoval ho spravodajský portál Novinky.cz. "Áno, samozrejme, že ho zopakujem. Pretože si myslím, že niečo iné je obsadenie Krymu, ktorý nikdy k Ukrajine nepatril (...) a niečo úplne iné je vpád na územie suverénneho štátu," povedal dnes Zeman na otázku, či bude svoj víkendový výrok opakovať aj šéfovi NATO. Podľa Zemana nemožno v zahraničnej politike neustále argumentovať nárokmi menšín. Vo svete by sa tým spustila reťazová reakcia. "No a dovedené ad absurdum - to by Rusi mohli žiadať aj ochranu svojich občanov v Karlových Varoch, a to by si asi nikto z nás neželal," uviedol Zeman podľa webu Novinky.cz.

16:05 - Napätie na Ukrajine posunulo cenu ropy WTI bližšie k úrovni 103 USD/barel

Cena americkej ropy po rannom miernom poklese opäť zaznamenala rast a priblížila sa k úrovni 103 USD za barel (159 litrov). Dôvodom sú opätovné obavy trhov z eskalácie napätia na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti požadujú vypísanie podobného referenda, aké sa v marci uskutočnilo na Kryme. Nervozitu ropných trhov nezmiernila ani informácia od Amerického ropného inštitútu, že zásoby ropy minulý týždeň zaznamenali výrazný rast. Informovala o tom agentúra AP.

16:03 - Kyjev dal povstalcom na východe ultimátum

Ukrajinská dočasná vláda dala v stredu povstalcom na východe krajiny 48-hodinové ultimátum na opustenie sídiel regionálnych zastupiteľstiev, ktoré už niekoľko dní okupujú. Informoval o tom minister vnútra Arsen Avakov. "Su dve možnosti," povedal Avakov novinárom v Kyjeve na tému "protiteroristickej operácie" namierenej na upokojenie situácie vo východných oblastiach Ukrajiny. "Politické urovnanie sporu prostredníctvom rokovaní, alebo použitie sily," cituje ho spravodajský portál stanice BBC.