Samosprávy by chceli hazard regulovať sami

Práve za to v súčasnosti bojuje hlavné mesto Bratislava a jeho mestské časti, ktoré už niekoľko týždňov zbierajú podpisy pod petíciu zakazujúcu hazard na území Bratislavy. „Chceli by sme, aby sa samosprávy na základe svojich zastupiteľstiev vyjadrovali k regulácii hazardu. Každá samospráva by sama povedala, či chce alebo nechce hazard či aký druh na svojom území povolí,“ uviedol dnes po stretnutí zástupcov bratislavských mestských častí starosta Vajnôr Ján Mrva.

K nápadu bratislavské mestské časti priviedli skúsenosti zo susedného Brna, kde pred časom tiež bojovali s hazardom. Obec sa totiž obrátila na ústavný súd, ktorý uznal, že samosprávy môžu tento hazard regulovať. Brnu sa tak podarilo zakázať všetky formy hazardu na území a na mieste, kde boli v minulosti herne, sú dnes obchody či iné prevádzky. Slovenské obce však na to, aby mohli obmedziť hazard na svojom území, v súčasnosti potrebujú petičné podpisy od minimálne 30 percent dospelého obyvateľstva obce. No podľa starostu Mrvu je to obmedzujúce, skúsiť to chcú ako v Brne. „Dali nám chrobáka do hlavy, aby sme skúmali, či je porušený zákon o ústavnom zriadení alebo zákon o Bratislave v tej časti, že sú obmedzené práva samosprávy ovplyvňovať život v obci,“ vysvetlil Mrva. Podľa vajnorského starostu by totiž mala o množstve a druhu hazardu na svojom území rozhodovať samotná obec. V súčasnosti totiž platí, že buď ostanú všetky hazardné herne a kasína alebo nebudú vôbec žiadne. „Bolo by dobré, keby mohlo zastupiteľstvo vybrať, že v Bratislave napríklad ostanú štyri kasína, kde chodia turisti, no obmedzia sa hracie automaty,“ priblížil Mrva. 

V Brne boj s hazardnými hrami skončil úspešne. Podľa námestníka primátora Brna Matěja Hollana diskusia k finálnemu zákazu trvala päť rokov. Z ulíc zmizli herne a nahradili ich obchody. Podľa Hollana síce vzniklo niekoľko čiernych herní, no oproti tomu, keď bolo v meste 3 500 automatov, je situácia omnoho lepšia. Brno sa netrápi ani tým, že prišli o peniaze z hazardu. „V Brne sme sa radi vzdali tých peňazí z hazardu, lebo protiváha, že mesto je bezpečnejšie a krajšie, je viac,“ uviedol Hollan. Stratou peňazí z hazardu totiž v Bratislave argumentujú miestni prevádzkovatelia herní. Vypočítali, že hlavné mesto by plošným zákazom mohlo prísť o vyše 4,5 milióna eur, ktoré získava ročne na odvodoch a správnych poplatkoch z hracích automatov a herní. 

V Bratislave zatiaľ proti hazardu bojujú petíciou. Tú hlavné mesto spolu s bratislavskými mestskými časťami spustilo koncom mája. Zatiaľ samosprávy vyzbierali približne 5 000 podpisov, no na to, aby boli úspešné, potrebujú 106-tisíc podpisov. Iniciatíva smerujúca k zákazu hazardných hier v Bratislave sa však nepozdáva prevádzkovateľom herní. „Aktivita v Bratislave je jednoznačne namierená proti nášmu legitímnemu odvetviu, ktoré na slovenskom trhu pôsobí viac ako 20 rokov. Nikto pritom nedokáže preukázať, že by naše podnikanie prinášalo väčšie problémy ako mnohé iné odvetvia,“ uviedol v minulosti za Asociáciu hier a zábavy a Asociáciu prevádzkovateľov videohier ich hovorca Juraj Danielis. Sami si pritom uvedomujú, že ich typ podnikania prináša aj neduhy v podobe patologického hráčstva, no prízvukujú, že spolupracujú s odborníkmi pri riešení tejto problematiky. Svedčí o tom podľa prevádzkovateľov aj memorandum, v ktorom sa v minulosti zaviazali, že ďalšie prevádzky už otvárať nebudú. 

Petíciu za zákaz hazardu na celom území Bratislavy spustili na konci mája. Podstatou spisovanej petície je žiadosť Bratislavčanov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa zakážu hazardné hry na území Bratislavy. Smeruje tiež k tomu, aby sa otvorili rokovania o zmene zákona tak, aby obec sama mohla všeobecne záväzným nariadením obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi. V súčasnosti je to totiž tak, že hlavné mesto udelí individuálnu licenciu tomu žiadateľovi, ktorý predloží úplnú žiadosť o jej udelenie a preukáže, že splnil podmienky stanovené zákonom. Licencie sú vydávané na jeden rok.