Rusko po takmer päťdesiatich rokoch odštartovalo vesmírnu misiu

Po dlhých rokoch chce Rusko opäť nadviazať na vlastné významné vesmírne prieskumy. Z vesmírnej agentúry Roskosmos nedávno informovali, že lunárny modul pristane v oblasti južného pólu Mesiaca. Jeho hlavnou úlohou bude odoberať vzorky pôdy, následne ich skúmať a okrem toho bude vykonávať aj ďalšie vedecké výskumy. Štart ruskej rakety spustili počas štvrtkovej noci z 10. na 11. augusta 2023.

Rusko spustilo svoju prvú lunárnu misiu za uplynulých takmer 50 rokov. Raketa Sojuz nesúca modul, ktorý zamieri na Mesiac, odštartovala v noci na piatok z kozmodrómu na východe Ruska. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AP a AFP. Nosná raketa Sojuz s lunárnym modulom Luna-25 vzlietla o 1.10 SELČ z kozmodrómu Vostočnyj, štart vysielala naživo ruská vesmírna agentúra Roskosmos. Modul sa má dostať na obežnú dráhu Mesiaca za päť dní. Následne strávi tri až sedem dní výberom správneho miesta pred pristátím v oblasti južného pólu Mesiaca.

Roskosmos očakáva, že Luna-25 pristane na povrchu Mesiaca približne 21. augusta, povedal pre agentúru AFP nemenovaný zdroj oboznámený s plánovaním misie. AP odhaduje termín pristátia na 23. august – v podobnom čase by tam mal pristáť aj indický modul, ktorý odštartoval 14. júla. Ruský modul má na Mesiaci zotrvať rok, jeho úlohou bude odoberať vzorky a "analyzovať pôdu", ako aj "vykonávať dlhodobý vedecký výskum", priblížil Roskosmos.

Ide o prvú misiu nového ruského lunárneho programu, ktorého realizácia prichádza v čase napätých vzťahov medzi Moskvou a Západom pre pokračujúcu vojnu na Ukrajine. Predchádzajúca lunárna misia Moskvy sa konala ešte v roku 1976, keď bol Sovietsky zväz jedným z priekopníkov v objavovaní vesmíru. Na Mesiaci sa zatiaľ podarilo pristáť iba trom krajinám – Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne, pripomína AP. India a Rusko chcú byť prvými krajinami, ktorým sa podarí pristáť na južnom póle Mesiaca.