Čo tak sa na chvíľu preniesť do iných čias? Aspoň v myšlienkach, len na chvíľu zatvoriť oči a predstaviť si našich predkov. Ako sa veselia, ako ženy, vyštípané od zimy a s iskričkami v očiach, očakávajú atmosféru a ako mládenci vymýšľajú fígle, len aby tú svoju milú len dajako získali na celý život. Verte mi, že vďaka výnimočnej fotografke Monike Klučiarovej niečo takéto zažijete a bude to stáť za to.
Kniha vznikala štyri roky
Nesiem vám noviny, počúvajte!
Z betlehemskej doliny, pozor dajte!
Čujte ich pilne, sú neomylné, pozor dajte!
Syna nám zrodila čistá Panna,
do jasieľ vložila Krista Pána,
k sebe vinula aj zavinula Krista Pána.
Ku nemu anjeli letia z neba,
pastieri veselí ho velebia.
Privítajme ho, Pána svojeho, ako treba.
Áno, aj takto kedysi spievali tí naši Slováci z minulosti. A Monika Klučiarová zachytila minulosť priam neuveriteľne. Ako fotografka sa venuje umeleckej tvorbe, dopriava rodičom nezabudnuteľný dar, keď ich narodené dieťatko odfotografuje v kroji a uprostred činnosti, ktorá bola kedysi bežná. Teraz prichádza mladá žena s knihou, 200 strán, veľa krásy pre oči.
„Kniha vznikala štyri roky. Skôr, než som začala fotografovať, musela som vycestovať do danej oblasti. Bolo treba šiť kroj, následne som kroje zošívala, kompletizovala, dvyhľadávavala som umelcov v rámci Slovenska, ktorí dokázali vyrobiť miniatúry rekvizít. Až potom som mohla ísť bábätko odfotografovať,“ prezrádza, že cesta za knihou nebola ani trochu ľahká. Fotografie sú zasadené do skanzénových obydlí, vďaka čomu sa dozvieme niečo viac o tom, kde sa predtým bývalo. S tým má však Monika tiež práce vyše hlavy.
„Fotografujú sa aj skanzénové prostredia. Musím tam inštalovať, aranžovať postieľky a podobné rekvizity. A nakoniec nasleduje postprodukčný proces, kedy dávam dokopy dve fotografie – bábätko z domu a naaranžované skanzénové prostredie,“ hovorí dnes už šťastná umelkyňa, lebo má radosť, že jej úsilie prinieslo ovocie a kniha je naozaj na svete.
Kroje a ich osobitosť
Pristavme sa pri spomínaných krojoch. Monika si ich od obdobia pandémie šije sama a veru, nie je to práve med lízať. Šiť kroj, to neznamená len vziať ihlu a pomaly pracovať, chce to štúdium, túlavé topánky a aj veľkú dávku trpezlivosti.
„Je náročné všetko si naštudovať. Vycestovať do lokality, tam nájsť človeka, ktorý sa rozumie autentickému kroju. Tam sa dozvedám, aké prvky má kroj obsahovať, aké má pravidlá, prezriem si kroj dospelej osoby, ktorý si aj nafotím alebo vypožičiam. Podľa neho ďalší rok potom pracujem,“ prekvapuje ďalšou informáciou.
Každý kroj je nerozlučne spätý s oblasťou, odkiaľ pochádza a musí mať v sebe obsiahnutý prvok, ktorý súvisí s prostredím. Napríklad ak je to kroj z Modry, potom je bábätko znázornené tak, že maľuje majoliku. Na Slovensku sa môžeme pochváliť viacerými tradíciami a Monika nám ich približuje vo fotografiách. Sú to veci ako páračky, hudba, tanec...
„Bábätká na fotografiách nám predstavujú všetky tieto atribúty. Sú oblečené v krojoch, ukazujú na bežné práce našich predkov,“ povedala.
Sviatky narodenia
Nedalo sa mi nespýtať sa jej, keďže tento článok vznikal tesne pred Vianocami, čím sú pre ňu sviatky.
„Sú to sviatky narodenia Božieho syna. Prichádza na zem veľký kráľ. A tiež sú to sviatky, kedy je rodina spolu. Sú to sviatky súdržnosti, pozastavenia sa, stíšenia. Sviatky radosti, lásky a pokoja,“ odhaľuje kúsok zo svojho zmýšľania. Jej kniha by mohla byť darom a pre koho, to už vymenovala ona sama.
„Myslím si, že kniha je určená pre všetkých Slovákov, ktorí v srdci nosia ľudové tradície, našu kultúru a jednoznačne by po nej mali siahnuť milovníci folklóru,“ znie jej vyjadrenie.
Na záver už len zhrnula, na čo by sa mali sústrediť terajší, ale aj budúci čitatelia. Má pre nich odkaz.
„Aby si dopriali čas a pustili si cez QR kódy fujarové tóny, ktoré ich sprevádzajú celým procesom prezerania knihy a vychutnali si aj hlas talentovaného Martina Kopora, ktorý je imitátorom Jozefa Krónera, Karla Gota a rôznych iných umelcov. On celú knihu narozprával, takže čitateľ nemusí sledovať text, ale môže sa sústrediť na hodnotu a hĺbku umeleckej fotografie. V závere knihy sa nachádza QR kód s videom, čitateľ sa prenesie do zákulisia krojovaných bávätiek. Vyrozprávam mu, ako kniha počas štyroch rokov vznikala,“ dodala. Nebudú chýbať verše ani od takzvaného podpolianskeho Sládkoviča, a to také, ktoré zabavia aj tých, čo sa s poéziou príliš nekamarátia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies