ROZHOVOR Ivan Vojtek: „Som naivný, verím, že dobro skutočne zvíťazí.“

Stretávame sa na prahu premiéry rozprávkového príbehu Nebojsa, ktorý zavítal na dosky SND, ale v príbehu je spojených viacero rozprávok – vystúpia tam aj dvanásti mesiačikovia, Maruška, zakomponované sú tam aj Cisárove nové šaty. Ako vnímate toto prepojenie viacero príbehov do jedného?

Keď som si prečítal scenár, ostal som ohromený, šťastlivo ohromený a vďačný bohyni Thálii, že ma na prahu šesťdesiatky obdarila rozprávkou. Celý život som odchovaný rozprávkami a možno to bude aj tým, že hoci sa to v tomto prapodivnom svete nenosí, ja verím v dobro. Verím, že sa všetko na dobré obráti a dobre skončí. Ešte raz obrovská vďaka  národnému divadlu za rozprávku.

Nebojsa, Ivan Vojtek ako mesiac Jún, foto: Ctibor Bachratý

Rozprávkam teda fandíte... 

Už dvanásť rokv, čo mám česť byť súčasťou našej prvej divadelnej scény, hovorím, robme aspoň každé dva roky rozprávku! Lebo ako inak si vychováme budúcich divákov ak nie cez deti? Dieťa bude ´škemrať´ – v dobrom, drankať na vstupenky, volať rodičov do divadla – poďme, je tam rozprávka! Pritom je možné, že rodičia v živote neboli v divadle, a aby mali na chvíľu pokoj, povedia dobre, poďme. Naraz uvidia a zacítia čaro divadla, obrovskú fantáziu, ktorá v ňom vládne a povedia si, však poďme niekedy do divadla aj my kuknúť nejakého Shakespeara. Ak dieťa zažije rozprávku v divadle, zapamätá si to na celý život, verte tomu.

Chodíte aj vy s vnúčatami do divadla?

Chodia aj s rodičmi, akurát boli na rozprávke Lomidrevo, staršia vnučka ju videla už druhýkrát, tiež od autora Ľubomíra Feldeka ako Nebojsa. Prvýkrát bola v divadle ako dvojročná na Mechúrikovi Košťúrikovi a keď som vnukovi  Iľjovi povedal, že pôjde do divadla, výskal od radosti. Presne v deň premiéry mal štyri roky, tak čo krajšie mu môže dedo darovať ako to, že vystúpi na doskách národného divadla v rozprávke? Vnučka absolvovala premiéru o deň skôr, lebo to mali aj s prespávačkou v divadle a moja dcéra hotová, že čo sa deje, lebo keď jej povedala, že má lístky na premiéru a prespávačku do divadla, začala doma upratovať. Má to svoju magickú moc a ja sa teším, ale ja sa celkovo teším zo života.

Veselé paničky windsorské, foto: Radovan Dranga

To je krásne, lebo väčšina ľudí ma tendenciu nadávať, sťažovať sa a podobne...

Áno, dokonca hovoria, že svet je zlý, ale svet nie je zlý, ani doba nie je ani iná, ani zlá. Ľudia sú iní, ľudia tvoria predsa dobu.

Ste známy cyklista, športujete stále?

Samozrejme, ja to mám ako dopravný prostriedok do práce z práce, každý deň 40 kilometrov, v našom veku treba nejako udržiavať kondíciu.

Spomenuli sme, že ste na prahu 60-tky, kedy ju oslávite?

Na Panenku Máriu – 8. septembra, preto mám aj priamu linku tam hore.

Salemské bosorky, foto: Ľuboš Kotlár

Aj si nejako uvedomujete a vnímate, že sa objaví na prvom mieste tá šestka?

Normálne, tak ako sa objavila päťka a následne sa objaví, dúfam sedmička, osmička, deviatka... je to len číslo. Ako povedal Werich – čas si vymyslel človek, aby vedel odkedy dokedy a čo za to.

Napokon kúsok od nás sedí príklad pán Feldek, ktorý v osemdesiatich piatich rokoch stále pracuje, tvorí, chodí na besedy... Aké plány po šesťdesiatke máte vy? 

Ak chcete Boha rozosmiať, povedzte mu svoje plány. Nemám plány, ráno mám taký rituál, akúsi modlitbičku, nechodím do kostola, ako som spomenul, mám priamu linku hore, nepotrebujem sprostredkovateľskú agentúru... Ráno po zobudení sa ako prvé usmejem, potom zistím, či ma niečo nebolí,  keď zistím, že bolí, poviem si, super – žijem. To je úžasné v tomto veku a Matke Božej a najvyššiemu poďakujem, že mi bolo dovolené ráno vstať do nového, verím, že úspešného, tvorivého a pekného dňa. Povinšujem to vždy aj celej rodine, takže sa od rána usmievam. Nevyriešim tým samozrejme všetky svoje problémy, ale naser.. toľko ľudí, že to stojí za to (smiech).

Pohreb alebo svadba – čo skôr? Foto: Ctibor Bachratý

Ľudia sú v šoku, keď im na otázku ako sa máš odpoviete – dobre...

Od Petra Novotného som sa naučil odpovedať na otázku ako sa mám – Nikdy som sa nemal lepšie ako práve v tomto okamžiku. Ale naozaj sa nemám zle.

Aj vaša manželka je taká veselá, tiež vníma život ako krásny?

Nie, však protiklady sa priťahujú. Koľkokrát mi hovorí, ako môžeš byť také večné decko? Ja som šťastný, že som večné decko. Akurát trochu viac zarastám ako deti.

Hovorili sme tu prevažne o rozprávkach. Máte vy takú,  ktorá vám prirástla  srdcu?

Ani nie, ale Mechúrik Košťúrik je pre mňa taký zaujímavý, ten sa tak dobre napapal až praskol. Aj ja čakám, kedy prasknem (smiech). Na všetkých rozprávkach je krásne, že to dobro vždy zvíťazí aj ja som taký naivný že verím v dobro, že dobro skutočne zvíťazí.

Nejaké nakrúcanie vo výhľade?

Neviem o ničom,  užívam si divadelné postavy, rozmaznávam vnúčatá, Miška bude mať osem rokov v septembri, Iľja má štyri roky pár dní, Olivka dva a pol roka a v júli sa tešíme na ešte neviem čo. Všetkých vnúčatá milujem, aj ony mňa, hlavne keď poviem dcéram – choďte preč, nechajte nás samých. A potom milujem, keď dcéra skonštatuje – zase ich budem týždeň dávať dokopy.