Revízia environmentálnej politiky: Minister Taraba ohlasuje zmenu paradigmy v ochrane slovenskej prírody a vidieka. Aké budú jej prínosy?

Slovensko má podľa vicepremiéra a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu najhorší zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v rámci celej Európskej únie. Ministerstvo preto pripravilo novelu zákona EIA, ktorá vytvorí predvídateľné a udržateľné prostredie a rovnako tak odstráni tzv. goldplating, teda uplatňovanie prísnejších kritérií a noriem, ako to vyžaduje EÚ. Právna úprava bude garantovať prístup verejnosti v tej časti procesu, kde dochádza k posudzovaniu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. „Jediné, čo sa mení, že konečne na Slovensku nebude EIA trvať 450 dní alebo 500 dní, odstránia sa svojvoľné konania alebo nekonania úradníkov,“ vysvetlil Taraba.

Ministerstvo rovnako podporuje modernú, účinnú a efektívnu vodohospodársku politiku štátu, ktorá má v prvom rade chrániť ľudské životy, majetok a rovnako zvyšovať blahobyt a komfort ľudí, predovšetkým v súvislosti s dodávkami kvalitnej a zdravej pitnej vody či lepšieho odkanalizovania obcí a miest. Ministerstvo preto otvorilo odbornú diskusiu, pretože politici by od stola nemali tvrdiť, čo sa bude alebo nebude stavať.

Rozvoj slovenského vidieka bude založený na súžití človeka s prírodou, nie však na vyplácaní miliónových dotácií za ničnerobenie. Ministerstvo bude aktívne diskutovať a riešiť problémy slovenského vidieka, ale tiež rybárov. Januárové sčítanie vodného vtáctva potvrdilo historicky najväčší počet zimujúcich kormoránov na Slovensku – takmer 12 tisíc jedincov. Ministerstvo sa odmieta nečinne prizerať na miliónové škody, ktoré spôsobuje tento živočích slovenským rybárom. Prísna druhová ochrana kormorána veľkého či iných predátorov má dopad na ekosystémy. Envirorezort preto pripravuje stretnutie na úrovni užívateľov revírov a chovateľov rýb, a to aj v súvislosti s ďalšími chránenými živočíchmi ako je bobor, vydra či volavka.

Spracovávanie kalamít v lesných porastoch sa bude vykonávať odborne a v súlade s platnou legislatívou. Taraba však odmieta podporovať devastáciu lesov lykožrútmi ako prechádzajúce vedenia ministerstva. Envirorezort rovnako odmieta účelové šírenie klamstiev o spracovaní následkov vetrovej a lykožrútovej kalamity pri Ceste slobody, nie však v srdci Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách ako tvrdia predstavitelia mimovládnych organizácií. „Nejde o žiadnu jadrovú zónu Kôprovej doliny. Skutočnosť je taká, že porast, v ktorom sa spracovávali nielen sucháre, ale aj iné stromy napadnuté lykožrútom a ktoré ohrozovali ďalšie zdravé stromy, sa nachádza bezprostredne pri Ceste slobody, medzi Tromi studničkami a Podbanským v 4. stupni ochrany prírody. My sa ale odmietame nečinne prizerať na to, ako vymierajú lesy v národných parkoch. Preto aj naďalej budeme postupovať v súlade s platnými právnymi normami a s cieľom ochrániť naše národné parky pred ich vymieraním,“ zdôraznil Taraba. Navyše, rozhodnutie odstrániť suché stromy a zabrániť ďalšiemu šíreniu lykožrúta padlo ešte počas Budajovho vedenia ministerstva v decembri 2020.

Účelové sú tiež tvrdenia o znížení početnosti hlucháňa v tejto lokalite. Na území najstaršieho národného parku na Slovensku je populácia hlucháňa minimálne stabilizovaná, vo viacerých lokalitách dokonca rastie, čo vyplýva aj z viacerých odborných štúdií a dokumentov ochrany prírody a krajiny. Pobytové znaky hlucháňa je možné nájsť aj v aktívne obhospodarovanom lese či mladých lesných porastoch, ktoré sú dielom človeka.