Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
7. júl. 2020Oliver
BratislavaBratislava 14°
Biblia
TV program
Moje Netky
Čo robiť počas karantény?
Čo robiť počas karantény?
23.03.2020 18:18 Relax
Psychologičky radia, ako sa nezblázniť počas domácej izolácie
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
23.03.2020 18:18 Relax

Psychologičky radia, ako sa nezblázniť počas domácej izolácie



Zavedenie denného režimu, fyzický pohyb či využívanie komunikačných technológií. To sú len niektoré z odporúčaní, ktoré môžu ľuďom v záťažovej situácii súvisiacej s pandémiou pomôcť.


Prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová a Viera Cviková z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave radia, ako sa počas karantény či preventívnej izolácie "nezblázniť". Podľa Klimovej je aktuálna situácia záťažová pre každého človeka a do rizikovej skupiny tak radí všetkých, ktorým aj v bežnom živote chýbajú sociálne kontakty. Cviková podotkla, že situácia môže mať výrazný vplyv aj na extrovertné typy ľudí.

 

Pomôcť by mal denný režim
Ak sa izolácia dotýka ľudí v karanténe, riadi sa určenými opatreniami, ktoré je potrebné dodržiavať, poznamenala Klimová. Rozdiel je podľa nej aj v tom, či je už človek chorý alebo či je "v preventívnej izolácii". "Chorý človek izoláciu zvyčajne ľahšie akceptuje, dodrží pravidlá, môže pociťovať strach o ostatných v domácnosti, aby sa nenakazili. Ľudia, ktorí sú v preventívnej izolácii, reagujú rôzne," priblížila. Vysvetlila, že u takýchto ľudí môžu nastať pocity nepohody, strachu či úzkosti, ktoré si potrebujú ventilovať. Vplyv izolácie prirovnala Klimová ku stavu v nezamestnanosti. Práve dlhodobejší výpadok z bežného režimu má totiž dopady aj na psychiku. Pokiaľ nie je človek chorý, je podľa nej vhodné, aby dodržiaval pokiaľ možno bežný denný režim aj v izolácii. Vytvoriť si denný harmonogram odporúča aj Cviková. Obe sa zhodujú, že človek by sa mal denne venovať aj nejakej fyzickej aktivite. Cviková poznamenala, že na psychické zdravie podporne pôsobí aj tvorivá činnosť.

 

 

Je rozdiel, či je človek v izolácii sám alebo s rodinou

"Nastáva čas, kedy sme viac v obmedzenom priestore so svojou rodinou, v prípade karantény bez možnosti odchodu z prostredia. Pre rodiny s deťmi je situácia snáď ešte náročnejšia," poznamenala prezidentka SKP. Dodala, že prežívanie je individuálne a v krátkom časovom horizonte zvládnuteľné. Rozdiel vidí v tom, či je človek v izolácii sám alebo je, naopak, doma celá rodina a prichádza presýtenie kontaktami, či takzvaná. "ponorka", a tak pocit samoty niektorým ľuďom chýba. Podľa Cvikovej by pri "ponorke" mohlo pomôcť vyčlenenie si priestoru a času len pre seba.

 

Sústreďte sa na pozitíve aspekty situácie

Vzťahy môžu byť teraz podľa Klimovej vyhrotenejšie alebo sa, naopak, viac stmelia. Svoju úlohu zohrávajú aj strach alebo úzkosť, ktoré prichádzajú často neočakávane v dôsledku vývoja situácie. Môžu sa objaviť stresové reakcie od agresivity, hnevu, cez zmĺknutie a neochotu komunikovať s ostatnými, pocity úzkosti, beznádeje. Poukazuje však na to, že iných ľudí môže táto situácia povzbudiť ku aktivite a objaví sa viac spolupatričnosť, snaha pomôcť ostatným, spájanie sa prostredníctvom sociálnych sietí. Cviková poznamenáva, že na človeka podpora a spolupatričnosť voči druhým ľuďom môže pôsobiť ozdravne.

 


Podľa Cvikovej môžu izoláciou trpieť skôr extroverti, teda ľudia, ktorých podstatná časť života je viazaná na kontakt s druhými. Tí môžu v stave nútenej izolácie zažívať pocity stiesnenosti, osamelosti, frustrácie aj hnevu či bezmocnosti. Podotkla, že samotná situácia neistoty ľudí prirodzene smeruje k vyhľadávaniu kontaktu s inými.

 

Vyčleňte si priestor na komunikáciu s druhými

Cviková poznamenáva, že aj keď priamy medziľudský kontakt súčasná situácia neumožňuje, v dennom harmonograme by mal byť vyčlenený priestor na komunikáciu s druhými. Dodáva, že významnú úlohu môžu zohrať sociálne siete a možnosť sprostredkovať názory aj pocity prostredníctvom nich. Klimová tiež vyzdvihuje úlohu komunikačných technológií, ktoré umožňujú zostať v kontakte. "Veľa ľudí prežíva úzkosť a tých niekoľko ojedinelých liniek dôvery alebo on-line poradní nestačí. Počet volaní na tieto linky extrémne narastá a súvisí s prežívaním situácie počas pandémie. Preto pomôžme odborníkom formou prevencie, ktorú môžeme z ľudskej úrovne urobiť. Zavolajme kamarátom, známym, ľuďom, o ktorých vieme, že sú osamelí, porozprávajme sa," priblížila Klimová.

Niekoľko tipov, čo robiť počas izolácie

1. Rozvýjajte svoju kreativitu

2. Naučte sa niečo nové

3. Robte to, na čo inokedy nemáte doma čas (upratovanie, pečenie...)

4. Komunikujte s rodinou či priateľmi skrz sociálne siete 

5. Čítajte, pozerajte filmy, seriály, dokumenty či tutoriály 

6. Zacvičte si

 


 



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: SITA/Netky Gabriela Nagyová

Foto:  Unsplash



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok