Prvá vojna, ktorú USA prehrali. Krvavý konflikt vo Vietname, kde sa používali najbrutálnejšie techniky, zmenil svet

NETKY.SK • 24 Január 2024, 14:00 • 2 min
Prvá vojna, ktorú USA prehrali. Krvavý konflikt vo Vietname, kde sa používali najbrutálnejšie techniky, zmenil svet

Vojna vo Vietname bola jedna z najdlhších, najnákladnejších a najkrvavejších vojen v histórii, ktorá si vyžiadala približne tri milióny mŕtvych, vrátane 58 000 amerických vojakov, a dva milióny zranených.

slovakia

left justify in out

Vojna vo Vietname bola jedným z najdlhších a najkontroverznejších konfliktov 20. storočia, ktorý si vyžiadal milióny ľudských životov a ovplyvnil politiku, spoločnosť a kultúru mnohých krajín.

Ako a prečo začala?

Vojna vo Vietname bola súčasťou širšieho konfliktu v Indočíne, kde sa od roku 1946 bojovalo proti francúzskej koloniálnej nadvláde. Vietnamskí nacionalisti a komunisti, vedení Ho Či Minom, vytvorili Vietminh - frontu za oslobodenie Vietnamu.

Po porážke Francúzov v bitke pri Dien Bien Phu v roku 1954 sa Vietnam rozdelil na dva štáty: komunistický Severný Vietnam a prozápadný Južný Vietnam. Podľa Ženevských dohôd sa malo o zjednotení Vietnamu rozhodnúť v slobodných voľbách, ktoré sa však nikdy neuskutočnili.

Severný Vietnam a jeho spojenci - Čína a Sovietsky zväz - podporovali Národný front oslobodenia, známy aj ako Vietkong, ktorý viedol partyzánsku vojnu proti juhovietnamskej vláde a jej spojencom - USA a ďalším krajinám. USA sa zapojili do vojny vo Vietname, aby zabránili šíreniu komunizmu v regióne a podporili demokraciu v Južnom Vietname.

USA začali posielať vojenských poradcov a finančnú pomoc do Južného Vietnamu už v roku 1955, ale ich vojenská intervencia sa zintenzívnila po incidente v Tonkinskom zálive v roku 1964, keď Severný Vietnam údajne zaútočil na americké lode. Vojna vo Vietname sa tak stala súčasťou studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom.

Brutálne bojové metódy

Aké taktiky boja sa používali v vojne vo Vietname?
Vojna vo Vietname bola charakteristická svojou asymetriou a rozmanitosťou taktík boja. Severný Vietnam a Vietkong používali hlavne partyzánske a gerilové metódy, ako boli útoky na vojenské a civilné ciele, sabotáže, zálohy, nástrahy, tunely, propaganda a politické vraždy.

Vietkong sa spoliehal na podporu a sympatie miestneho obyvateľstva, ktoré často trpelo násilím a represiami zo strany juhovietnamskej vlády. Vietkong tiež využíval tzv. Ho Či Minovu stezku - sieť ciest a chodníkov, ktorou sa prepravovali zbrane, munícia, potraviny a vojaci z Severného Vietnamu do Južného Vietnamu cez susedný Laos a Kambodžu.

USA a Južný Vietnam sa snažili poraziť Vietkong a Severný Vietnam pomocou svojej technologickej a leteckej prevahy. Používali masívne bombardovanie, napalm, chemické zbrane, helikoptéry, panciere, delostrelectvo a špeciálne jednotky.

USA tiež uskutočnili niekoľko veľkých vojenských operácií, ako boli Operácia Rolling Thunder, Operácia Cedar Falls, Operácia Junction City, Operácia Linebacker a Operácia Linebacker II. USA sa tiež pokúšali získať podporu a dôveru juhovietnamského obyvateľstva prostredníctvom programov ako Strategic Hamlet Program, Civil Operations and Revolutionary Development Support a Phoenix Program.

Zmenila svet

Vojna vo Vietname bola dôležitá z viacerých dôvodov. Bola to jedna z najdlhších, najnákladnejších a najkrvavejších vojen v histórii, ktorá si vyžiadala približne tri milióny mŕtvych, vrátane 58 000 amerických vojakov, a dva milióny zranených.

bola to vojna, ktorá ovplyvnila politiku, spoločnosť a kultúru nielen v USA, ale aj v mnohých ďalších krajinách. Vojna vo Vietname vyvolala silný protivojnový a protisystémový hnutie, ktoré sa prejavilo v demonštráciách, protestoch, občianskej neposlušnosti, násilí, hudbe, umení a literatúre. Vojna vo Vietname tiež spôsobila krízu dôvery v americkú vládu, armádu a médiá, ktorá sa nazýva syndrómom Vietnamu.

Vojna zmenila geopolitickú situáciu v regióne a vo svete. Vojna vo Vietname ukázala, že USA nie sú neporaziteľné a že komunizmus nie je monolitický. Vojna vo Vietname tiež prispela k zhoršeniu vzťahov medzi Čínou a Sovietskym zväzom, k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou, k rozpadu francúzskej a britskej koloniálnej ríše, k vzniku nových národných a revolučných hnutí v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike a k nárastu medzinárodného terorizmu.

Neľudské pasce

Vojna vo Vietname bola známa svojou brutalitou a krutosťou, ktorú preukazovali obe strany. Jednou z najtypickejších a najnebezpečnejších foriem boja boli pasce, ktoré vojaci používali na zneškodnenie, zranenie alebo zabíjanie svojich nepriateľov. Pasce boli často skryté v džungli, na cestách, v dedinách, v tuneloch alebo v budovách. Niektoré z najbežnejších a najzákernejších pascí boli:

  • Bambusové bodce: ostré kúsky bambusu, ktoré boli napichnuté na drevené kolíky, ktoré boli zakopané v zemi alebo v stenách. Tieto pasce spôsobovali hlboké a bolestivé rany, ktoré sa ľahko infikovali a mohli viesť k smrti alebo amputácii.
  • Punji pasce: podobné bambusovým bodcom, ale s tým rozdielom, že boli napustené jedom, fekáliami alebo inými látkami, ktoré zvyšovali riziko infekcie a otravy.
    Nášľapné míny: malé výbušné zariadenia, ktoré boli aktivované tlakom alebo pohybom. Tieto pasce mohli spôsobiť zranenia alebo smrť nielen vojakom, ale aj civilistom, zvieratám a vozidlám. Nášľapné míny boli často maskované ako neškodné predmety, ako napríklad plechovky, hračky, cigarety alebo knihy.
  • Granátové pasce: pascy, ktoré využívali ručné granáty, ktoré boli napojené na šnúru, ktorá bola napnutá naprieč cestou alebo vchodom. Keď vojak alebo vozidlo preťalo šnúru, granát explodoval a spôsobil zranenia alebo smrť.
  • Pasce na slony: veľké jamy, ktoré boli vykopané v zemi a zakryté listami a vetvami. Keď vojak alebo vozidlo vstúpilo na past, spadlo do jamy, kde ho čakali ostré kolíky, ktoré prebodli jeho telo.
  • Pasce na tygre: pasce, ktoré využívali pružiny alebo lana, ktoré vystrelili ostré kovové háky alebo nože, ktoré zachytili vojaka za nohu, ruku alebo krk a vytiahli ho do vzduchu. Tieto pasce boli často umiestnené v stromoch alebo na stenách.
  • Pasti na netopiere: pasce, ktoré využívali živé netopiere, ktoré boli napojené na výbušniny. Tieto pasce boli aktivované tým, že sa netopiere uvoľnili z klietky a leteli k vojakom, ktorí ich chceli zabiť alebo odohnať. Keď sa netopiere priblížili k vojakom, výbušniny explodovali a spôsobili zranenia alebo smrť.

Koniec vojny

Vojna vo Vietname sa skončila v roku 1975, keď komunistický Severný Vietnam a jeho spojenci - Vietkong a Červení Khméri - porazili prozápadný Južný Vietnam a jeho spojencov - USA a ďalšie krajiny. Vojna sa skončila po viacerých rokoch bojov, ktoré si vyžiadali milióny ľudských životov a ovplyvnili politiku, spoločnosť a kultúru mnohých krajín. 

Parížska mierová dohoda z roku 1973 ukončila americkú vojenskú intervenciu vo Vietname a stanovila podmienky pre zjednotenie Vietnamu. Veľká ofenzíva Severného Vietnamu z roku 1974, ktorá zlomila odpor Južného Vietnamu a získala kontrolu nad väčšinou územia.

Kapitulácia Saigonu prišla 30. apríla 1975 a znamenala definitívny koniec Južného Vietnamu a jeho premenovanie na Ho Či Minovo mesto. Obsadenie Kambodže a Laosu komunistami v roku 1975 znamenalo koniec amerického vplyvu v regióne.

Obrovské dôsledky

Vojna spôsobila obrovské ľudské a materiálne straty, ktoré sa odhadujú na viac ako milión mŕtvych, dva milióny zranených a desiatky miliónov utečencov a vysídlených osôb. Vojna tiež zanechala trvalé následky na životnom prostredí, ako sú znečistenie, erózia, deforestácia, zničenie biologickej rozmanitosti a zvýšené riziko chorôb.

 Vojna tiež spôsobila hlboké sociálne a politické zmeny, ako sú znovuzjednotenie Vietnamu pod komunistickou vládou, kolektivizácia poľnohospodárstva, potlačenie ľudských práv a slobôd, izolácia od medzinárodného spoločenstva, konflikty s Kambodžou a Čínou a reformy trhovej ekonomiky.

Vojna vo Vietname bola prvou vojnou, ktorú USA prehrali. Vojna tiež vyvolala silný protivojnový a protisystémový hnutie, ktoré sa prejavilo v demonštráciách, protestoch, občianskej neposlušnosti, násilí, hudbe, umení a literatúre.

Ovplyvnila americkú zahraničnú politiku, ktorá sa stala opatrnejšou a realistickou, a zároveň podporovala normalizáciu vzťahov s Čínou a Sovietskym zväzom. Vojna tiež mala vplyv na americkú spoločnosť, ktorá sa stala viac pluralistickou, tolerantnou a kritickou, ale zároveň aj viac polarizovanou, násilnou a cynickou.

Zdroje:

www.dennikn.sk/blog/1080541/po-americanoch-zostali-vo-vietname-miliony-mrtvych/

www.sk.thpanorama.com/articles/historia/guerra-de-vietnam-las-causas-y-consecuencias-principales.html

www.historickarevue.sme.sk/c/22528616/vojna-vo-vietname.html

www.history.com/topics/vietnam-war/vietnam-war-history

 

 



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Lucie Balgová
foto: The Atlantic
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies