Pri výbere darov sa má myslieť na sny obdarovávaného

Za posledné storočie sa podľa psychologičky Ľubice Mižičkovej tradičné obrady spojené s Vianocami ako najdôležitejším cirkevným sviatkom kalendárneho roka rapídne zmenili. Pokiaľ v minulosti predstavovali vianočné darčeky len drobnosti v podobe ovocia, sladkostí alebo ručne vyrobených predmetov a hračiek, dnes je vianočná nádielka pod stromčekom až neúmerne veľká.
"V súčasnej dobe je vianočných darov naozaj príliš veľa. Nejaké pravidlá, čo sa patrí a nepatrí darovať na Vianoce neexistujú. Darčeky by však mali byť prispôsobené cieľu zachovať počas vianočných sviatkov pohodu," vysvetlila Mižičková s tým, že pri výbere vianočných darčekov by sme mali myslieť najmä na naplnenie snov obdarovávaných, a nie na svoje vlastné.
Odborníčka za vhodné vianočné darčeky nepovažuje predmety bežnej dennej spotreby, napríklad predmety do domácnosti alebo oblečenie. "Aj keď je napríklad v arabských komunitách oblečenie vzácnym a veľkolepým darom, v našich zemepisných šírkach sa považuje za niečo, čo aj tak treba kúpiť."
Darčekmi by podľa jej slov mali byť predmety mimo bežnej dennej spotreby, ktoré rozvíjajú tvorivosť a zmysluplne napĺňajú voľný čas. Do tohto spektra zaraďuje výtvarné potreby, ďalekohľady, písacie potreby, knihy či spoločenské hry. Vhodné sú darčeky spojené aj s oblasťou vzdelávania, osvety a atraktívneho využívania voľného času.
"V súčasnosti je stále modernejšie dávať ako darčeky pod stromček zážitkové veci. Nie je výnimočné dostať poukážku na kurz lukostreľby, jazdy na štvorkolke, na let balónom, zážitkový kurz maľovania na hodváb alebo porcelán či poukaz na návštevu zariadenia na zoštíhľovanie alebo poukaz na dovolenku," zhodnotila odborníčka.
Konkretizovať svoju predstavu o darčeku nie je podľa jej slov v rámci etikety neslušné. "V rámci obdarovávania je vhodné požiadať si v zmysle 'urobilo by mi radosť..., ocenil by som..., budem sa veľmi tešiť najmä na...'. Nie je to neslušné. V istom období a za istých okolností nie sú prekvapenia celkom vhodné," uviedla Mižičková.  
Pravidlá hovoria, že obdarovaný môže s darom, ktorý sa mu nehodí alebo nepáči, urobiť, čo chce. "Každý dar sa má zobrať s láskou a úctou a nemá sa vracať. Obdarovaný sa má potešiť, prejaviť záujem, ale nakladať s ním môže, ako chce. Môže si ho nechať, zničiť ho, venovať ďalej. Nie je faux pas, ak darček putuje ďalej."
To, čo sa nepáči jednému človeku, môže druhého úprimne potešiť. "Po Vianociach nasleduje obdobie plesov a zábav a nechcený darček môžeme posunúť do nejakej tomboly. Ak však dostaneme niečo, čo sa nám nehodí a darca pátra po osude svojho daru, treba sa mu otvorene priznať, že darček nás síce potešil, ale nesplnil naše očakávania a môžeme mu konkretizovať očakávania do budúcnosti," vysvetlila Mižičková.  
Počas vianočných sviatkov sú najvďačnejšími obdarovanými deti. "Pri nich treba pozornosť sústrediť na to, aby bola prijateľná forma obdarovania. Deti majú rady, keď je darčekov, aj drobných, pod stromčekom veľa," vysvetlila psychologička. Preto je vhodné každý zabaliť samostatne. Forma im dáva dostatočný priestor na očakávanie a tešenie sa, čo je v ňom skryté. Deti rady manipulujú s prekvapením a rozbaľovanie papiera a škatule je pre ne veľkým zážitkom.
Podľa Mižičkovej rodičia niekedy zbytočne kupujú veľké a nadštandardné dary, pretože deti skôr ako jeden veľký dar často ocenia viac drobenejších.
Predmety zabalené v pekných vianočných papieroch však vytvárajú len ilúziu pohody a šťastia. Ozajstným pocitom takéhoto sviatočného prežívania sú počas vianočných sviatkov ľudská blízkosť a spolupatričnosť. "Deti aj dospelí sa z darčekov určite tešia, ale keď vyhodíme všetky vianočné papiere a darčeky si nájdu svoje miesto, nastupujú iné dary. Tie, ktoré sa nedajú kúpiť a zabaliť do papiera – prežívanie pocitov spokojnosti a pohody, prítomnosť zdravia a ľudí, ktorí nás majú radi," uviedla Mižičková.
"Napriek všetkému žijeme v našej krajine 'ako v božom koši' a často si ani neuvedomujeme, čo máme. Môžeme chodiť do školy, môžeme sa vzdelávať, väčšina ľudí má kde bývať, má svoj domov a svoje útočište, žijeme v mieri, máme dostupnú zdravotnú starostlivosť, darom je aj blízkosť druhých ľudí, život v rodine. Toto všetko berieme ako absolútnu samozrejmosť a zabúdame, že v mnohých kútoch sveta nič z toho samozrejmosťou vôbec nie je. To sú najväčšie dary života a najmä na tie by sme mali počas sviatočných dní myslieť," dodala psychologička.

Zdroj: TASR