Prezident SR dnes odobril viaceré zákony: Od budúceho roka bude dobrovoľná vojenská príprava

Ministerstvo obrany totiž spustí projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy. Prinášajú ho vládna novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a nový zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave. Právne normy odobril prezident SR Andrej Kiska.

 

Záujemcovia, ktorí sa do projektu prihlásia, absolvujú základný vojenský výcvik. Ten bude trvať deväť týždňov. Budú cvičiť napríklad taktiku, streľbu. Prejdú telesnou, poradovou a ženijnou prípravou. Naučia sa využívať komunikačné a informačné systémy. Súčasťou výcviku bude aj zdravotnícka, topografická, psychologická a logistická príprava. Potom bude nasledovať trojtýždňový odborný výcvik zameraný na špecifické vedomosti, návyky a zručnosti potrebné pri plnení úloh ozbrojených síl.

 

Po absolvovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy zložia takto vycvičení ľudia vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ich povýši do hodnosti vojak 2. stupňa. Vojaci budú zaradení do záloh ozbrojených síl. Štát ich chce využívať aj počas krízového manažmentu, napríklad pri povodniach či požiaroch. "Podľa predbežného zámeru by malo byť ročne vycvičených 150 občanov, nevylučujeme však, že v budúcnosti by sa tento počet mohol navýšiť," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

 

Vstupu do dobrovoľnej vojenskej prípravy bude predchádzať prijímacie konanie, v rámci ktorého sa preverí zdravotná a psychická spôsobilosť záujemcu. Ak prejde výberom, tak uzavrie s veliteľom výcviku písomnú dohodu. Vojaci v dobrovoľnej vojenskej príprave budú aj finančne ohodnotení, a to tak, že za každý deň výcviku dostanú 2,25 percenta zo životného minima, ktoré je v súčasnosti na úrovni 198,09 eura. Vojaci by tak mali dostať 4,45 eura na deň. "Dnes je predčasné hovoriť o konečnej podobe príspevkov. Tie sa budú odvíjať od finančných možností," dodala Balleková.

 

Armáda vojakom počas výcviku zabezpečí stravovanie, ubytovanie a výstroj. Prispeje im tiež na náklady spojené s cestovaním do výcvikového centra.

Po novom sa rozšíri aj ochrana zamestnancov s tým, že im zamestnávateľ nebude môcť dať výpoveď, ak vykonávajú dobrovoľnú vojenskú prípravu, alebo absolvujú pravidelné cvičenie. Ak sa zamestnanec rozhodne absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu, zamestnávateľ mu bude môcť dať voľno. "Počas takto poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak," uvádza sa v dôvodovej správe k zákonu. Po návrate do práce bude musieť zamestnávateľ zamestnanca zaradiť na pôvodnú pracovnú pozíciu.

 

Odobril zlepšenie ochrany obetí násilia v členských štátoch EÚ

 

Už aj obete násilia na Slovensku by mali mať zaručenú lepšiu ochranu v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Postarať sa má o to zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ktorý odobril prezident SR Andrej Kiska.

 

Do svojej legislatívy Slovensko prenáša dve smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ - o európskom ochrannom príkaze a o útokoch na informačné systémy. V prípade prvého predpisu sa zlepšenie ochrany týka najmä obetí domáceho násilia alebo obťažovania.

 

Doteraz museli obete podstúpiť zložité postupy, aby ochranu uznali aj iné členské štáty. V každej krajine museli na účel získania osvedčenia absolvovať iný postup.

 

Nové pravidlá znamenajú, že súdne zákazy, ochranné príkazy a obmedzujúce príkazy vydané v jednom členskom štáte bude možné rýchlo a ľahko uznať v celej EÚ prostredníctvom jednoduchého osvedčenia.

 

Uznaním európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte dochádza k akceptácii existencie a platnosti ochranného opatrenia prijatého v inom členskom štáte a následne k poskytnutiu obdobnej ochrany dotknutej osobe v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu, uvádza v materiáli k zákonu ministerstvo.

 

Zákon rozširuje slovenskú trestnoprávnu úpravu v oblasti počítačovej kriminality, ktorá sa v posledných rokoch rozmáha v súvislosti s nástupom digitálneho veku, postupujúcej informatizácie a internetizácie spoločnosti.

 

Smernica, ktorú Slovensko preberá, zohľadňuje nové metódy páchania počítačových trestných činov a rozširuje komplex protiprávnych konaní v súvislosti s neoprávneným prístupom a zásahom do počítačových systémov, neoprávneným zachytávaním počítačových údajov a manipuláciou s nástrojmi určenými na spáchanie týchto trestných činov.

 

Konanie o sťažnostiach obvinených a odsúdených bude jednoduchšie

 

Konanie o sťažnostiach obvinených a odsúdených bude od januára jednoduchšie. Slovenské ústavy na výkon väzby a trestu sú totiž sťažnosťami zahltené. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo osobitný postup pri vybavovaní sťažností, ktorý je súčasťou novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Právnu úpravu podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

V roku 2013 obvinení a odsúdení podali 493 sťažností, vlani 467 a tento rok ku koncu mája 228 sťažností. Približne tri štvrtiny sťažností rieši Generálne riaditeľstvo ZVJS. Podľa ministerstva súčasný spôsob ich vybavovania je zdĺhavejší, preto sa má zjednodušiť. Ústav alebo generálne riaditeľstvo zboru budú mať po novom možnosť bezprostredne reagovať na prípadné porušenie práv a zabezpečiť urýchlené odstránenie negatívnych zásahov.

 

Nový postup napríklad zakotví, že sťažovateľ sa musí domáhať v sťažnosti svojich individuálnych práv a odstránenie ich nedostatku musí byť v pôsobnosti organizačnej zložky zboru. Vybavovať sa tak nebudú podania, v ktorých obvinený alebo odsúdený kladie otázky, vyjadruje názory, predkladá žiadosti alebo návrhy, ale neuvádza, ochrany akých práv sa domáha.

 

Novela reaguje aj na ďalšie nedostatky, ktoré vyplynuli z praxe. Okrem iného napríklad rozširuje možnosti, kedy môžu príslušníci zboru použiť ochrannú kuklu. Budú tak môcť urobiť i v prípade zabránenia výtržnostiam alebo pri bitke medzi obvinenými či odsúdenými. Rovnako sa to týka aj prípadu eskorty obvinených osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania obzvlášť závažného zločinu.

 

Vzhľadom na veľký počet vykonávaných eskort odsúdených a promptnosť ich nariaďovania sa rozširujú prípady, kedy tak môže riaditeľ ústavu spraviť. Týkať sa to bude poskytnutia zdravotnej starostlivosti, lekárskej posudkovej činnosti, vzdelávania či vykonávania prác. Výnimočne na bezprostredne nevyhnutné zaistenie bezpečnosti a poriadku v ústave.

 

Odobril zlepšenie ochrany obetí násilia v členských štátoch EÚ

 

 Už aj obete násilia na Slovensku by mali mať zaručenú lepšiu ochranu v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Postarať sa má o to zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ktorý odobril prezident SR Andrej Kiska.

 

Do svojej legislatívy Slovensko prenáša dve smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ - o európskom ochrannom príkaze a o útokoch na informačné systémy. V prípade prvého predpisu sa zlepšenie ochrany týka najmä obetí domáceho násilia alebo obťažovania.

 

Doteraz museli obete podstúpiť zložité postupy, aby ochranu uznali aj iné členské štáty. V každej krajine museli na účel získania osvedčenia absolvovať iný postup.

 

Nové pravidlá znamenajú, že súdne zákazy, ochranné príkazy a obmedzujúce príkazy vydané v jednom členskom štáte bude možné rýchlo a ľahko uznať v celej EÚ prostredníctvom jednoduchého osvedčenia.

 

Uznaním európskeho ochranného príkazu v inom členskom štáte dochádza k akceptácii existencie a platnosti ochranného opatrenia prijatého v inom členskom štáte a následne k poskytnutiu obdobnej ochrany dotknutej osobe v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu, uvádza v materiáli k zákonu ministerstvo.

 

Zákon rozširuje slovenskú trestnoprávnu úpravu v oblasti počítačovej kriminality, ktorá sa v posledných rokoch rozmáha v súvislosti s nástupom digitálneho veku, postupujúcej informatizácie a internetizácie spoločnosti.

 

Smernica, ktorú Slovensko preberá, zohľadňuje nové metódy páchania počítačových trestných činov a rozširuje komplex protiprávnych konaní v súvislosti s neoprávneným prístupom a zásahom do počítačových systémov, neoprávneným zachytávaním počítačových údajov a manipuláciou s nástrojmi určenými na spáchanie týchto trestných činov.

 

Podpísal zákon o burze cenných papierov

 

Prezident SR Andrej Kiska dnes podpísal vládny návrh novely zákona o burze cenných papierov. Cieľom právnej normy je implementovať do slovenskej legislatívy eurosmernicu o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

 

"Smernica o transparentnosti je zameraná na zabezpečenie transparentnosti hlavných ekonomických akvizícií v rámci spoločností, dôvery investorov a zvýšeného zamerania na dlhodobé výsledky, prispieva teda k všeobecnému cieľu Európskej komisie posilniť finančnú stabilitu," uviedlo v predkladacej správe Ministerstvo financií (MF) SR.

 

Zlepšenie prístupu k regulovaným informáciám na úrovni EÚ je zamerané na zvýšenie funkčnej integrácie európskych trhov s cennými papiermi a na poistenie lepšieho cezhraničného zviditeľnenia malých a stredných kótovaných spoločností. "Zavádzajú sa takisto minimálne kritériá na prístup k regulovaným informáciám a ich archivovanie," uviedol rezort financií.

 

Transpozícia smernice si tak vyžaduje úpravy v zákone o cenných papieroch. "Zákon o cenných papieroch obsahuje úpravy spôsobu výkonu práva výkupu na základe podnetov aplikačnej praxe s cieľom administratívneho zjednodušovania postupov pri zachovaní súčasnej úrovne minoritných akcionárov a účelu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ponukách na prevzatie," priblížilo MF SR.

 

Prezident dnes podpísal aj vládny návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Právnou normou sa upravujú ustanovenia spojené s riešením krízových situácií, a to predovšetkým ustanovenia o procesoch a úkonoch predchádzajúcich a slúžiacich ako prevencia vzniku krízových situácií bánk a obchodníkov s cennými papiermi.

 

"Cieľom zákona je zabezpečenie dlhodobej stability finančného sektora Slovenskej republiky ako súčasti finančného trhu Európskej únie," priblížil rezort financií, ktorý právnu normu pripravil.

 

Do legislatívy sa tak zapracuje napríklad znenie oznámenia EK o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou z augusta 2013 pre účinnejšie uplatňovanie vládnych stabilizačných opatrení.

 

Taktiež sa novelizuje aj zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Upraviť sa má účel použitia osobitného odvodu bánk a návratnosť zdrojov v prípade ich použitia. "Zákon prispeje k informatizácii verejnej správy zavedením automatizovaného poskytovania informácií o činnosti Rady pre riešenie krízových situácií prostredníctvom jej novozriadeného webového sídla," dodalo MF SR.

 

Podpísal nový zákon o verejnom obstarávaní

 

Zefektívnenie a urýchlenie verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita, zníženie administratívnej záťaže či uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh. To sú hlavné ciele nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý do slovenského právneho poriadku preberá viaceré nové európske smernice z tejto oblasti.

 

Právnu normu, ktorá nahrádza tú doterajšiu z roku 2006, podpísal prezident SR Andrej Kiska. Účinná bude od apríla budúceho roka.

 

Zákona prináša viacero nových inštitútov, ako napríklad nový postup zadávania zákazky – inovatívne partnerstvo. Jeho použitie je naviazané na potrebu vyvinúť a kúpiť inovačný výrobok, službu alebo stavebné práce. Predmet zákazky v takom prípade na trhu ešte neexistuje a vytvorí sa práve v rámci partnerstva obstarávateľa s dodávateľom.

 

Ďalšie nové úpravy sa týkajú konfliktu záujmov, spoločného obstarávania verejných obstarávateľov z viacerých krajín, zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy, novej koncepcie uzatvárania dodatkov či predbežného preukazovania podmienok účasti prostredníctvom jednotného európskeho dokumentu. Ten zavádza európska legislatíva s cieľom zníženia administratívnej záťaže.

 

Elektronická komunikácia má zjednodušiť proces verejného obstarávania, zvýšiť jeho efektívnosť a transparentnosť. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov sa má dosiahnuť úplná elektronická komunikácia vo všetkých fázach obstarávania, vrátane predkladania žiadostí o účasť a predkladania ponúk.

Nové ustanovenie prináša podporu rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti. Vytvára sa tak možnosť väčšieho prístupu malých a stredných podnikov k nim. Upravuje sa tiež možnosť spoločného predkladania ponuky, čo má rovnako význam pre otváranie trhu verejných zákaziek pre malé a stredné podniky, ktoré by neboli schopné predmet zákazky zrealizovať samostatne.

 

Ďalším z nových inštitútov vyplývajúcich priamo z európskej legislatívy je tzv. samoočisťovací mechanizmus. Jeho účelom je poskytnúť možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania aj subjektom, u ktorých existujú dôvody na vylúčenie, a to za predpokladu vykonania dostatočných nápravných opatrení.

Osobitné postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti obsahuje nová piata časť predloženého návrhu zákona. Pri týchto zákazkách existuje predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré je záujemca povinný zabezpečiť.

 

Dal zelenú zákonu o tvorbe právnych predpisov

 

 Zabezpečiť aj účasť verejnosti na pripomienkovom konaní k návrhom zákonov. To je cieľom novej legislatívnej normy o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, ktorej dal zelenú prezident SR Andrej Kiska.

 

Schválený zákon tiež upravuje pravidlá pre uskutočnenie rozporových konaní so zástupcami verejnosti v prípade uplatnenia tzv. hromadnej pripomienky. Predkladateľ vypracovaných právnych predpisov tak môže uskutočniť rozporové konanie so zástupcom verejnosti, ak nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických alebo právnických osôb. Ak však predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických alebo právnických osôb, musí rozporové konanie so zástupcom verejnosti uskutočniť vždy.

 

Z pohľadu Via Iuris zákon nerieši dostatočne problematiku nepriamych noviel. Ide o zmeny zákonov v druhom čítaní v parlamente prostredníctvom nimi nesúvisiacich zákonov. Via Iuris tiež požadovala, aby sa do verejného pripomienkového konania dostali aj návrhy, ktoré predkladajú poslanci alebo parlamentné výbory.

 

Rezort spravodlivosti tu upozornil na to, že súčasťou predmetného zákona nie je úprava rokovacieho poriadku parlamentu. Tú bude riešiť samostatný poslanecký návrh.

 

Podpísal zákon o štatutárnom audite

 

Zabezpečiť, aby štatutárne audity subjektov verejného záujmu mali primeranú kvalitu a aby ich vykonávali audítori a audítorské spoločnosti podliehajúce prísnym požiadavkám, má smernica a nariadenie Európskej únie z roku 2014. Ministerstvo financií SR zmeny prijaté na európskej úrovni zapracovalo do návrhu zákona o štatutárnom audite, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Nový zákon upravuje jednotlivé oblasti štatutárneho auditu a dohľadu nad jeho výkonom. "Zmeny sa týkajú predovšetkým oblastí, ktorými sú určenie rozsahu subjektov verejného záujmu a rozšírenie ich povinností, zvýšenie nezávislosti a zabezpečenia systému vnútornej kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, vnútorná organizácia u štatutárnych audítorov a v audítorských spoločnostiach," opísal rezort financií v dôvodovej správe k právnej norme.

 

Mení sa aj zloženie a kompetencie výboru pre audit, ktorý je subjekt verejného záujmu povinný zriadiť. Snahou je tiež zaviesť účinné mechanizmy na podporu ohlasovania porušení smernice a nariadenia v rámci audítorských spoločností. Vzhľadom na nové povinnosti, ktoré vznikajú Úradu pre dohľad nad výkonom auditu, sú navrhované jeho nové kompetencie, ako aj presun niektorých oprávnení zo Slovenskej komory audítorov na tento úrad.

 

Nariadenie EÚ ustanovuje podrobné pravidlá a prísnejšie požiadavky na štatutárnych audítorov, ktorí vykonávajú štatutárny audit v subjektoch verejného záujmu. Spoločný regulačný prístup by mal zlepšiť integritu, nezávislosť, objektívnosť, zodpovednosť, transparentnosť a spoľahlivosť štatutárnych audítorov a audítorských spoločností vykonávajúcich štatutárne audity subjektov verejného záujmu.

 

Od budúceho roka ľudia budú môcť mať účet so základnými funkciami

 

Občania na Slovensku budú mať od budúceho roka možnosť zriadiť si výhodnejší bankový účet so základnými funkciami. Zjednoduší sa aj presun účtu do inej banky. Klienti nebudú platiť ani poplatky za zrušenie platobného účtu v súvislosti s vypovedaním rámcovej zmluvy. Tieto zmeny prinesie vládny návrh zákona o platobných službách, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Nárok na nový výhodnejší účet, ktorý sa na základe schváleného pozmeňujúceho návrhu premenuje na "štandardný účet", budú mať nielen občania Slovenska, ale všetci s pobytom na území Európskej únie. Bude obsahovať všetky základné služby ako napríklad výbery z bankomatu, vklady či platby inkás a online prevody.

 

Ľudia, ktorí budú mať o účet záujem, však budú musieť k žiadosti o jeho zriadenie predkladať čestné vyhlásenie, že ešte nemajú žiadny platobný účet, ani si ďalší nebudú môcť zriadiť okrem vkladového účtu, peňažného vkladu potvrdeného vkladnou knižkou v banke a v pobočke zahraničnej banky.

 

Zjednoduší sa aj presun účtu do inej banky. Banky budú povinné v prípade, že ich o to požiada klient, zabezpečiť všetky kroky súvisiace so zmenou. S novou bankou teda dohodne súčasná banka prenesenie všetkých trvalých príkazov, inkás či iných nastavení tak, aby nedošlo k časovému posunu, respektíve k neuhradeniu niektorého z trvalých príkazov. Banka oznámi túto zmenu aj všetkým inštitúciám v súvislosti s inkasami a inými platbami. Táto zmena by mala podľa rezortu financií zlepšiť prístup spotrebiteľov k finančným službám a zvýšiť konkurenciu na finančnom trhu.

 

Právna norma zavádza aj ďalšie zmeny. Občania za zrušenie platobného účtu v banke v súvislosti s vypovedaním rámcovej zmluvy nebudú platiť poplatky. Taktiež by mali byť lepšie informovaní o množstve využívaných služieb a poplatkov za ne. "Doplnením povinných náležitostí výpisu poplatkov za služby viazané na platobný účet spotrebiteľa sa ustanovujú nové údaje, ktorými sú celková suma za jednotlivú službu za príslušné obdobie a celková suma poplatkov za balík služieb a každú ďalšiu službu viazanú na platobný účet, ktorá presahuje množstvo služieb zahrnuté do balíka," uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu.

 

Právna norma definuje aj povinnosti pre banky. Tie majú povinne raz ročne informovať klientov o možnosti zriadiť si účet so základnými funkciami, a to vtedy, ak už klient má v banke otvorený účet, ktorý obsahuje tie isté služby ako platobný účet so základnými funkciami.

 

Finančným domom sa zároveň stanovuje informovať MF SR vždy do 10. septembra daného roka, koľko takýchto účtov zrušili, uzatvorili a koľko zamietli žiadostí o zriadenie za predchádzajúci kalendárny rok. Taktiež majú informovať aj o výške poplatku za tento typ účtu.

 

Koľko bude nový výhodnejší účet stáť a aké služby bude zahŕňať, určí rezort financií vyhláškou. Lacný bankový účet je súčasťou druhého sociálneho balíčka vládnej strany Smer-SD. Banky by toto opatrenie malo stáť 70 miliónov eur. Slovenská banková asociácia (SBA) už upozornila, že zavedenie nového výhodného účtu ovplyvní výnosy bankového sektora na Slovensku.

 

Ako ďalej vyplýva zo schváleného návrhu novely zákona, banky budú pokračovať aj v poskytovaní základného bankového produktu. Upravuje sa však hranica príjmu, po ktorú ho budú môcť klienti získať. "Podmienka na poskytnutie základného bankového produktu sa upravuje z mesačného príjmu, ktorý nie je vyšší ako minimálna mzda, na hornú hranicu 400 eur," uvádza sa v zákone, ktorý nadobudne účinnosť od 1. januára 2016.

 

Baníkom sa zvýši základná suma osobitného príspevku

 

Základná suma osobitného príspevku pre baníkov sa zvýši. Vyplýva to z návrhu novely zákona o osobitnom príspevku baníkom, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právnu normu pripravil poslanec Smeru-SD Pavol Pavlis.

 

Novela stanoví mechanizmus, ktorým sa zabezpečí zohľadnenie celej doby výkonu zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach na území Slovenska. A to zvýšením zákonom stanovenej základnej sumy osobitného príspevku baníkom za obdobie zamestnania prevyšujúce minimálnu dobu zamestnania potrebnú na vznik nároku na osobitný príspevok v základnej výške.

 

V schválenom zvýšení parlamentom sa výhodnejšie zohľadňuje obdobie zamestnania presahujúce minimálnu dobu potrebnú na vznik nároku na osobitný príspevok, vykonávané vo vybraných zamestnaniach ako rubač, lámač, razič alebo hĺbič v porovnaní s ostatnými zamestnaniami v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí.

 

Zároveň sa novelou zavádza každoročná valorizácia sumy osobitného príspevku baníkom v závislosti od indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Novela nadobudne účinnosť od 1. januára 2016.

 

Informačný systém v cestnej doprave bude mať svoj legislatívny rámec

 

Jednotný informačný systém v cestnej doprave bude mať svoj legislatívny rámec. Vyplýva to z návrhu zákona z dielne ministerstva dopravy, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Informačný systém by mal po svojom dokončení napríklad upozorňovať vodičov na končiaci sa termín platnosti technickej alebo emisnej kontroly, zjednodušiť tiež administratívu pre profesionálnych vodičov a dopravcov či skvalitniť služby autoškôl. Systém sa v súčasnosti už buduje. Návrh zákona, ktorý systém legislatívne ohraničuje, má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2016, aby mohol začať platiť súčasne so spustením systému.

 

Po odštartovaní jednotného informačného systému si ľudia budú vedieť podľa rezortu dopravy rýchlejšie, efektívnejšie a jednoduchšie vybaviť napríklad vzdelávanie aj skúšky pri získavaní vodičského oprávnenia. "Skvalitní a sprehľadní sa aj evidencia povinných technických a emisných kontrol," doplnil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

 

Jednotný informačný systém v cestnej doprave bude prioritne zahŕňať tri okruhy služieb. A to jednotný informačný systém pre správu autoškôl a získavania vodičského oprávnenia. Ten pomôže hlavne začínajúcim vodičom. Ďalej systém na elektronizáciu výučby, výcviku a celkové zefektívnenie procesu nadobúdania odborných spôsobilostí v cestnej doprave, ktorý bude určený najmä pre profesionálnych vodičov a podnikateľov v cestnej doprave. Tretí okruh sa má zamerať na technické služby, kam patrí napríklad evidencia povinných emisných a technických kontrol.

 

Parlamentní poslanci pri hlasovaní 11. novembra k zákonu neodobrili pozmeňujúci návrh, ktorý plénu predstavil poslanec SaS Martin Poliačik. Chcel ním vypustiť zo zákona článok osem, ktorý upravuje zákon o autoškolách.

 

Podľa Poliačika zmeny v tomto článku poškodia podnikateľské prostredie a zavedú pre autoškoly nezmyselné povinnosti, a to napríklad satelitné sledovanie účastníkov kurzu autoškôl. Okrem toho sa podľa neho po novom bude musieť účastník kurzu aj inštruktor prezentovať pri vstupe do učebne aj do auta kartou. To podľa poslanca zvýši náklady autoškôl, ktoré budú musieť namontovať do učebníc aj áut čítačky na karty, čím sa zvýšia aj náklady pre záujemcov o vodičský preukaz. Kvalita autoškôl sa však podľa neho nijako nezlepší.

 

Starostovia budú mať rovnaký nárok na dovolenku ako zamestnanci obce

 

Starostovia na Slovensku budú mať nárok na priznanie dovolenky podľa Zákonníka práce v rozsahu, ako majú zamestnanci obce. Počíta s tým novela zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Novela má odstrániť súčasný nerovnovážny stav, v ktorom starosta nemá nárok na priznanie dovolenky v rovnakom rozsahu ako zamestnanci obce, resp. zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme. "Ide nám o to, aby bolo jasne definované, ako bude starosta čerpať dovolenku. V súčasnosti ju, podobne ako minister, nemá presne vymedzenú," povedal pre TASR Ľubomír Petrák. Zmeny navrhli poslanci NR SR Ľubomír Petrák a Igor Choma (obaja Smer-SD). Petrák je starostom Hurbanovej Vsi, Choma primátorom Žiliny.

 

Poslanci uvádzajú, že svojou novelou chcú reflektovať niektoré poznatky z aplikačnej praxe. "Prispeje sa tým k lepšej zrozumiteľnosti, zvýši sa miera právnej istoty a obmedzí sa výskyt dezinterpretácií v aplikačnej praxi," dodávajú v dôvodovej správe.

 

Startupy by mali jednoduchšie odštartovať svoje podnikanie

 

Malé a stredné podniky, obzvlášť startupy, by mali jednoduchšie odštartovať svoje podnikanie. Počíta s tým novela Obchodného zákonníka, ktorou sa zavádza nový model obchodnej spoločnosti - jednoduchá spoločnosť na akcie (j. s. a) a ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Ako uviedol rezort spravodlivosti, akcie sa budú vydávať len v podobe zaknihovaného cenného papiera. Zriadený bude aj verejne dostupný register akcionárov, ktorý bude viesť centrálny depozitár cenných papierov a verejne prístupný bude na jeho webovom sídle. "Navrhuje sa tiež, aby akcionári medzi sebou prostredníctvom akcionárskej zmluvy dohodli nové druhy práv, a to právo pridať sa k prevodu akcií, právo požadovať prevod akcií alebo právo požadovať nadobudnutie akcií," uviedlo ministerstvo.

 

Jednoduchá spoločnosť na akcie bude môcť byť založená jednou alebo viacerými osobami. "Výhodou je, že výška základného imania pri založení spoločnosti môže byť už od jedného eura," priblížilo Ministerstvo spravodlivosti SR.

 

Nový typ spoločnosti má zároveň podľa rezortu zabezpečiť optimálnu súčinnosť investorov a zakladateľov startupov a podporiť ich rozvoj na Slovensku. Výhodou má byť flexibilné nastavenie vstupu, koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo v právnom poriadku SR umožňujú existujúce formy spoločností. Inovatívne produkty a nápady (startupy) sa realizujú väčšinou prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Neskôr, keď už nejde o začínajúcu spoločnosť, je využívaná aj akciová spoločnosť.

 

"Oba tieto typy obchodných spoločností majú z pohľadu startupov určité nevýhody. Jednoduchá spoločnosť na akcie bude predstavovať hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti. Preberie niektoré prvky 'eseročky' a akciovej spoločnosti. Pôjde o novú formu obchodnej spoločnosti, na ktorú sa budú vzťahovať viaceré zákonné ustanovenia o súkromnej akciovej spoločnosti, nepôjde však o podtyp akciovej spoločnosti," objasnilo ministerstvo.

 

Politickým stranám bude pri nejasnostiach radiť štátna komisia

 

 Politické strany a kandidáti budú mať v prípade nejasností svojho konania vo vzťahu k zákonu o podmienkach výkonu volebného práva možnosť obrátiť sa na štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán a požiadať ju o stanovisko. Takúto možnosť im dáva novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Právna norma vstúpi do účinnosti dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Novelu pripravili poslanci Lucia Žitňanská (Most-Híd), Martin Poliačik (SaS), Jana Laššáková, Róbert Madej a Viera Kučerová (všetci Smer-SD).

 

Súčasné pravidlá výkonu volebného práva, ako aj volebnej kampane nadobudli účinnosť od 1. júla 2015. Oproti predchádzajúcej právnej úprave došlo k zmene pravidiel z hľadiska riadenia volieb, práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa na voľbách, výkonu volebného práva, ale najmä financovania a vykonávania volebnej kampane.

 

Aktuálna spoločná novela Smeru-SD a opozície dáva možnosť stranám a kandidátom vo voľbách, aby v prípade nejasností svojho konania mali možnosť požiadať štátnu komisiu o stanovisko k vzniknutému problému a vyhnúť sa tak porušeniu zákona. Komisia bude svoje závery na aplikáciu zákona vo forme stanoviska zverejňovať na webovom sídle ministerstva vnútra v rámci preventívnej činnosti pre všetky subjekty, ktorých sa zákon týka.

 

Do zákona o podmienkach výkonu volebného práva sa tak dostane nový odsek, podľa ktorého štátna komisia poskytne politickej strane na jej žiadosť stanovisko k pravidlám financovania politických strán a k pravidlám financovania volebnej kampane, a to do 30 dní. V čase volebnej kampane už do 15 dní od doručenia žiadosti.

 

Administratívna práca agropodnikateľov v oblasti hnojív sa zjednoduší

 

Administratívna práca podnikateľov v pôdohospodárstve v oblasti hnojív sa zjednoduší, a to aj vďaka jednotnému času na spracovanie administratívnych úkonov za predchádzajúci kalendárny rok. Počíta s tým vládny návrh zákona o hnojivách z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

"Pri kontrolnej činnosti v teréne sa zjednoduší posudzovanie skutkového stavu pri aplikácii a skladovaní hnojív. Spracovanie evidencie predkladanej k administratívnej kontrole bude termínované, čo umožní úplnosť a sprehľadnenie kontrolnej činnosti vykonávanej Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave," priblížil agrorezort v dôvodovej správe k návrhu zákona.

 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR predložilo právnu normu aj z dôvodu úpravy správnych aplikačných postupov tak, aby neprišlo k bodovému znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca a s tým súvisiacej úpravy ustanovení legislatívneho postupu pri povoľovaní, aplikácii a skladovaní sekundárnych zdrojov živín a kompostov.

 

"Požiadavka predložiť podmienky hospodárenia v tzv. zraniteľných oblastiach do zákona o hnojivách vyplynula zo záverov hodnotenia stavu implementácie dusičnanovej smernice na Slovensku zástupcami Európskej komisie, ktorá vyhodnotila stav ako neprijateľný a požiadala slovenské orgány o prijatie nápravy. Predložený návrh podmienok hospodárenia v zraniteľných oblastiach zohľadňuje odporúčania a požiadavky Európskej komisie," dodalo MPRV.

 

Zamestnanci Pamiatkového úradu by nemali reštaurovať kultúrne pamiatky

 

Zamestnanci Pamiatkového úradu SR by nemali mať možnosť reštaurovať národné kultúrne pamiatky, výtvarné diela a zbierkové predmety. S takouto výhradou k novele zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov prišiel prezident SR Andrej Kiska.

 

Kancelária prezidenta dnes oznámila, že Kiska nepodpísal novelu, ktorú schválila 11. novembra 93 hlasmi Národná rada SR. Poslancom navrhol, aby ju pri opätovnom prerokovaní schválili so zmenami.

 

Novela predovšetkým transponuje európsku smernicu, ktorá rieši problematiku vracania nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Okrem toho však rozširuje i okruh osôb, ktoré sa môžu podieľať na reštaurátorskej činnosti, o zamestnancov Pamiatkového úradu.

 

Podľa hlavy štátu vytvára situáciu, že Pamiatkový úrad nebude pri reštaurovaní len rozhodovať, ale aj sám seba kontrolovať. Zo zákona súčasne vyplýva, že nároky na zamestnancov Pamiatkového úradu, ktorí by mali reštaurovať pamiatky, by boli nižšie ako nároky na členov Komory reštaurátorov.

„Táto skutočnosť spôsobuje nerovnaké podmienky v oblasti kvalifikačných predpokladov pre vykonávanie reštaurovania,“ uviedol prezident v zdôvodnení vrátenia zákona. Navrhuje vypustiť zo schváleného zákona možnosť vykonávania reštaurovania národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov Pamiatkovým úradom.

 

Novela má zabezpečiť, aby sa nezákonne vyvezené kultúrne predmety vracali ľahšie a účinnejšie. Do právnej normy sa týmto transponuje európska smernica, ktorá zabezpečí ich spätné získanie štátom, odkiaľ boli vyvezené.

 

Toto pravidlo sa rozšíri na všetky veci, ktoré patria k národnému kultúrnemu dedičstvu, majú umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, bez ohľadu na to, či sú súčasťou verejných alebo iných zbierok, alebo sú samostatnými predmetmi. Novela ruší prílohu, ktorá v súčasnosti určuje finančné alebo vekové limity pre určité kategórie kultúrnych predmetov.

 

Predĺžia sa aj lehoty na vykonanie obhliadky kultúrneho predmetu, ktorý sa našiel v inom členskom štáte. Pokiaľ doteraz mali príslušné orgány štátu, odkiaľ bol vyvezený, na obhliadku a overenie originality dva mesiace, odkedy ich o diele upovedomili, po novom to bude šesť mesiacov.

 

Špeciálne pre kultúrne predmety, ktoré sú súčasťou verejnej zbierky na Slovensku alebo sú zapísané v inventároch cirkví a náboženských spoločností, zavádza novela ako najvyššiu právnu garanciu ich navrátenia nepremlčateľnosť nároku na navrátenie.

 

Šiesty október bude pamätný deň hrdinov duklianskej operácie

 

Budúci rok nastane v kalendári zmena. Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorá ustanovila 6. október ako pamätný deň s názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Autorom novely je poslanec Viliam Jasaň (Smer-SD).

 

"V minulosti sa v našom štáte deň konečného prielomu, 6. október, oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády. V súčasnosti je tento pamätný deň venovaný obetiam Dukly, a nie hrdinom," vysvetlil Jasaň, podľa ktorého má byť venovaný práve im.

 

Poslanec tvrdil, že nie všade si s patričnou úctou vážime pamiatku tých, ktorí v bojoch 2. svetovej vojny zahynuli. "Áno, mnoho našich spoluobčanov sa stará o pomníky a pamätné miesta bojov 2. svetovej vojny, ale mnohé boli po roku 1989 zanedbané a z mnohých boli odstránené symboly Červenej armády. Žiaľ, lebo tí, ktorí bojovali v 2. svetovej vojne, nemôžu za to, čo bolo po oslobodení," uviedol Jasaň v dôvodovej správe.

 

Jeden z takýchto pamätníkov je podľa jeho slov aj na Dukle. "Toto miesto bolo strategickým v 20. storočí. V 1. svetovej vojne sa tu odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom. Pamiatkou na tieto boje sú dnes cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Voli, Cernine a v ďalších podduklianskych obciach," menoval poslanec.

 

Spotrebiteľské spory sa budú riešiť aj pomocou mediácie

 

Spotrebiteľské spory bude možné od januára riešiť alternatívne, pomocou mediácie. Postarať sa o to má novela zákona o mediácii, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Týmto sa čiastočne preberá európska smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

 

V slovenskej legislatíve tak pribudne definícia spotrebiteľského sporu na účely mediácie, precizujú sa povinnosti mediátora a mediačného centra a upravuje sa trvanie a zánik dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľského sporu.

 

Upraví sa tiež odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov. Spotrebiteľ môže znášať odmenu mediátora vo výške neprevyšujúcej desať percent odmeny, najviac však vo výške 20 eur. Zvyšok bude vždy hradiť osoba zúčastnená na mediácii, ktorá je dodávateľom alebo jeho právnym nástupcom.

 

Rovnako sa zavádza transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácií mediátorom a mediačným centrom, precizujú sa požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania, požiadavky na činnosť mediačného centra a tiež okamih skončenia mediácie.

 

Fond národného majetku SR bude od 1. januára 2016 minulosťou

 

Fond národného majetku (FNM) SR bude od 1. januára 2016 minulosťou. Vyplýva to z návrhu zákona o zrušení FNM z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

"Účelom návrhu zákona je zrušiť FNM, pretože už prestal plniť svoju základnú úlohu v procese privatizácie. Do budúcnosti sa neplánuje privatizácia majetku štátu a ani nie je možné predpokladať privatizáciu v rozsahu, v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti. Nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti," zdôvodnil v návrhu zákona rezort hospodárstva.

 

Poslanci schválili pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení právny nástupca fondu. Nebude ním priamo štát v zastúpení rezortu hospodárstva, ale právnická osoba, ktorej jediným akcionárom bude štát v zastúpení MH SR. Ministerstvo bude musieť takúto právnickú osobu určiť najneskôr do konca decembra tohto roka.

 

"Vzhľadom na komplikovanosť prechodu právnych vzťahov fondu na štát v zastúpení MH SR a možné negatívne vplyvy na štátny rozpočet sa preto navrhuje, aby priamo zo zákona bola právnym nástupcom fondu právnická osoba vlastnená alebo zriadená štátom v zastúpení MH SR, ktorú určí ministerstvo hospodárstva," uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu.

 

Navyše, presunutie rozpočtových položiek fondu na MH SR by mohlo mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, nakoľko je rezort rozpočtovou organizáciou. "S tým súvisí aj prechod záväzkov fondu, akými sú napríklad dlhopisy, či pasívne súdne spory, ktoré by sa prechodom na štát stali súčasťou štátneho dlhu, avšak za správu štátneho dlhu je zodpovedné Ministerstvo financií SR a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity," uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu.

 

Potreba právnickej osoby, ktorá bude právnym nástupcom fondu, je potrebná aj z toho dôvodu, že rezort hospodárstva nemôže nadobúdať bezcenné akcie občanov. Tí ich však budú môcť aj naďalej prevádzať do 30. júna budúceho roka, nie však už na fond, ale práve na právnickú osobu. "Z dôvodu ochrany záujmov fyzických osôb, ktoré disponujú bezcennými cennými papiermi a nestihnú previesť tieto cenné papiere na fond do jeho zániku, sa navrhuje, aby táto možnosť, ako aj pôvodná lehota do 30. júna 2016 ostala zachovaná. Navrhuje sa preto, aby od 1. januára 2016 bola právnická osoba povinná prijať ponuku na bezodplatný prevod bezcenných cenných papierov," píše sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu s tým, že na ďalšie nakladanie s cennými papiermi bude potrebný súhlas MH SR.

 

FNM vznikol 28. júna 1991 zápisom do podnikového registra, pričom v súčasnosti vykonáva svoju činnosť na základe zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Hlavným poslaním fondu je zabezpečovať realizáciu procesu privatizácie a vykonávať s tým spojené majetkové a finančné operácie.