Prečo malé psie plemená žijú dlhšie, ako tie veľké?

V ríši cicavcov platí všeobecne priama úmera, že väčšie telo znamená dlhší život. Veľryby, slony a nakoniec aj človek dosahujú hranicu celého storočia, zatiaľ čo menšie hlodavce žijú maximálne niekoľko rokov. V prípade psov je to však práve naopak: Zatiaľ čo mastify alebo dogy sa zriedka dožijú viac ako desiatich rokov, čivavy často tešia svojho majiteľa takmer dvojnásobne dlhšie. Aké je tajomstvo veku? Austrálsky molekulárny biológ Jack Da Silva z Adelaidskej univerzity zhromaždil údaje o vývoji hmotnosti počas života u 164 psov a použil ich na opísanie faktorov ovplyvňujúcich dĺžku života. Hlavnú úlohu zohrávajú genetické mutácie, ktoré umožnili rozmanitosť pôvodného predka až do súčasných 360 plemien, no zároveň so sebou nesú riziko predčasnej smrti.

Pri chove na väčšie telesné proporcie sa preferujú mutácie vedúce k väčšiemu telu a rýchlejšiemu rastu v mladom veku. Tieto zmeny stimulujú proces delenia, ale aj starnutia buniek, pričom rýchlejší rast zároveň zvyšuje riziko nežiaduceho nádorového bujenia. Aj keď výsledky výskumu môžu byť pre majiteľov veľkých psov znepokojujúce, vedci predpokladajú, že väčšie plemená si v čase vyvinú gény, ktoré im pomôžu bojovať s rakovinou. „Väčšina zo zhruba 400 psov, ktoré dnes poznáme, vznikla až v posledných 200 rokoch. Väčšie plemená psov tak nemali dosť času na vývoj obranných mechanizmov proti rakovine. K tomu by však mohlo dôjsť aj v budúcnosti, aj keď pravdepodobne za cenu nižšej reprodukcie,“ tvrdí doktor da Silva. Podľa doktora da Silvu je tak pravdepodobné, že väčšie plemená psov budú mať v budúcnosti menej šteniat ako dnes. No vďaka tomu budú žiť dlhšie.