Zrýchľujúce sa tempo úbytku čistého vzduchu, pitnej vody, lesov absorbujúcich oxid uhličitý, opeľujúceho hmyzu, rýb bohatých na bielkoviny, ale napríklad aj mangrovníkových porastov, ktoré zmierňujú dopady búrok na pobrežné oblasti, predstavujú podobnú hrozbu ako zmena klímy, píše sa v správe, ktorá by mala byť zverejnená 6. mája.
"Musíme si uvedomiť, že zmena klímy a (človekom spôsobené) škody na prírode sú rovnako zásadné, nielen pre životné prostredie, ale aj pre rozvoj a ekonomiku," vyhlásil Robert Watson, vedúci skupiny, ktorú OSN poverila zostavením správy.
Watson v tejto súvislosti pre AFP ďalej zdôraznil, že "spôsob, akým vyrábame potraviny a energiu podkopáva regulačnú schopnosť prírody".
Odlesňovanie a poľnohospodárstvo — vrátane živočíšnej výroby — zodpovedajú za približne štvrtinu emisií skleníkových plynov a prispievajú k ničeniu ekosystémov.
Správa Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) v tejto súvislosti varuje pred hrozbou "bezprostredného a rapídneho zrýchľovania globálneho tempa vymierania druhov".
Tempo úbytku rastlinných a živočíšnych druhov je podľa danej správy "desiatky až stovky ráz rýchlejšie", ako tomu bolo kedykoľvek za posledných desať miliónov rokov.
Už 29. apríla sa v Paríži zídu delegáti zo 130 krajín s cieľom schváliť 44-stranové zhrnutie 1800-stranovej hodnotiacej správy OSN o vedeckej literatúre venovanej súčasnému stavu prírody.
Rast populácie
Ľudia a hospodárske zvieratá tvoria viac ako 95 percent biomasy cicavcov."Ak budeme mať udržateľnú planétu, ktorá bude poskytovať služby komunitám po celom svete, musíme túto trajektóriu zmeniť v najbližších desiatich rokoch, rovnako ako to musíme urobiť s klímou," poznamenala hlavná vedkyňa WWF Rebecca Shaw, bývalá členka vedeckých orgánov OSN pre klímu a biodiverzitu.
Priame príčiny straty druhov, podľa dôležitosti, sú zmenšujúce sa biotopy a zmeny využívania pôdy, lov pre potraviny alebo nezákonný obchod so zvieratami, klimatické zmeny, znečistenie...
"Existujú tiež dva veľké nepriame faktory straty biodiverzity a klimatických zmien - počet ľudí na svete a ich rastúca schopnosť konzumovať," povedal Robert Watson pre AFP.
Globálny teplomer zatiaľ vzrástol o 1°C v porovnaní s úrovňami v polovici 19. storočia. Parížska dohoda z roku 2015 zaväzuje krajiny, aby obmedzili nárast na "hlboko pod" 2°C.