Poslanci schválili viaceré zákony, slovenská rozvojová spolupráca sa bude riadiť novými pravidlami

Schválený zákon tiež upravuje pravidlá pre uskutočnenie rozporových konaní so zástupcami verejnosti v prípade uplatnenia tzv. hromadnej pripomienky. Predkladateľ vypracovaných právnych predpisov tak môže uskutočniť rozporové konanie so zástupcom verejnosti, ak nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických alebo právnických osôb. Ak však predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických alebo právnických osôb, musí rozporové konanie so zástupcom verejnosti uskutočniť vždy.

Z pohľadu Via Iuris zákon nerieši dostatočne problematiku nepriamych noviel. Ide o zmeny zákonov v druhom čítaní v parlamente prostredníctvom nimi nesúvisiacich zákonov. Via Iuris tiež požadovala, aby sa do verejného pripomienkového konania dostali tiež návrhy, ktoré predkladajú poslanci alebo parlamentné výbory. Rezort spravodlivosti tu upozornil na to, že súčasťou predmetného zákona nie je úprava rokovacieho poriadku parlamentu. Tú bude riešiť samostatný poslanecký návrh.

Slovenská rozvojová spolupráca sa bude riadiť novými pravidlami

Slovensko už nebude od januára budúceho roka poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc, ale rozvojovú spoluprácu. Nielen zmenu terminológie prinesie nový zákon z dielne ministerstva zahraničných vecí (MZV), ktorý dnes 102 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.

Ako pripomína ministerstvo, od prijatia prvého zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2007 prešla táto agenda v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami. "Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca, nedostatočne upravuje niektoré jej nástroje a v prípade dotácií je neflexibilná a limitujúca," vysvetlilo MZV. Práve tento rezort je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce, ministerstvo vnútra zase humanitárnej pomoci.

Zákon vymedzuje subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy budú podieľať na realizácii slovenskej rozvojovej spolupráce. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.

Ako už skôr priblížil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), predpokladá sa, že táto oblasť bude otvorená aj pre mimovládky mimo Slovenska. "Naše rozvojové organizácie majú obavu, že by mohli byť istým spôsobom znevýhodnené vzhľadom na to, že majú menšie skúsenosti s poskytovaním rozvojovej pomoci. Tak sme sa v trialógu s ministerstvom financií a rozvojovými organizáciami dohodli na ustanovení, že po tom, ako dosiahneme čiastku 15 miliónov eur na dotácie, tak otvoríme túto pomoc aj pre záujemcov mimo SR," povedal Lajčák. V súčasnosti je to na úrovni 5,5 až 6 miliónov eur. Ministerstvo má však ambíciu túto sumu zvyšovať. "Takže sme dali našim subjektom priestor na to, aby sa pripravili na tvrdšiu konkurenciu," podotkol. Je dohoda s rezortom financií na tom, že sa bude každoročne zvyšovať objem výdavkov na dotácie v rámci rozvojovej spolupráci o 10 percent.

Rozvojová spolupráca sa bude poskytovať formou dotácie, finančného príspevku, zadaním zákazky, darovaním hnuteľného majetku štátu, vládnymi štipendiami, odpustením dlhu či poskytnutím zvýhodneného vývozného úveru. Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda.

Opozičný poslanec Jozef Mikloško (KDH) však upozornil, že nový zákon dáva do rúk ministra zahraničných vecí všetku moc nad rozvojovou pomocou. Priveľké kompetencie šéfa slovenskej diplomacie vidí v tom, že minister zriaďuje svoju Agentúru pre rozvoj, menuje svoju najmenej trojčlennú komisiu pre posudzovanie dotácií, finančných príspevkov a ďalších transakcií. "Na základe tohto zákona môže poskytovať finančné príspevky, rovnako aj iné ústredné orgány, aj bez žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov," upozornil v pléne Mikloško. Poukázal aj na to, že finančnými transakciami má byť podľa zákona poverená Eximbanka, pričom pracovníci poverení jej kontrolou majú byť zákonom zaviazaní mlčanlivosťou.

"Dávať finančné príspevky zo štátneho rozpočtu bez predloženia žiadosti o ich poskytnutie, pričom ich udelenie závisí iba od vôle jedného človeka, je nesprávne," vyhlásil Mikloško s tým, že vykonávanie kontroly nad spravovaním financií má byť transparentné. Takto nastavené pravidlá chcel zmeniť pozmeňujúcimi návrhmi, v pléne však neuspel.

Vláda schválila aj novelu zákona o tepelnej energetike. Ako priblížil predkladateľ, premiér Robert Fico, cieľom právnej úpravy je zaviesť absolútnu exekučnú imunitu pre držiteľov povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorí sú právnickými osobami so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Exekučná imunita sa má vzťahovať na nehnuteľný majetok, peňažné prostriedky, pohľadávky a finančné nástroje vo vlastníctve takýchto držiteľov povolenia, ako aj na ich iný majetok, slúžiaci na výrobu a rozvod tepla. 

Novela sa má týkať aj práve prebiehajúcich exekučných konaní. "Exekvovanie aktív v takýchto subjektoch môže spôsobiť Slovenskej republike značné hospodárske škody," píše sa v materiáli. Ministri zároveň schválili k novele návrh na skrátené legislatívne konanie.  Novela zákona podľa premiéra reaguje na súdny spor medzi bývalým Paroplynovým cyklom, ktorý bol v rukách Penty a štátnou Bratislavskou teplárenskou spoločnosťou, a. s.

"Tento spor zo smiešnych pár korún sa dostal na úroveň až 30 miliónov eur," povedal. Podľa neho štát najskôr tieto spory vyhral, Ústavný súd SR však neskôr rozhodnutia v prospech štátu zrušil. Potom podľa Fica rozhodoval súd opäť a tentokrát vyhovel Pente. "Penta má v rukách právoplatný, vykonateľný titul vo výške 30 miliónov eur voči štátnej Bratislavskej teplárenskej spoločnosti," upozornil premiér. Podľa neho je naliehavým verejným záujmom, aby Bratislavská teplárenská spoločnosť mohla ďalej pokračovať vo svojej činnosti. Štát vlastní šesť najväčších teplární v Bratislave, v Žiline, v Trnave, v Košiciach, v Martine a vo Zvolene. Predchádzajúce pravicové vlády ich chceli predať, no pre predčasné voľby sa im to nepodarilo. 

Plénum novelizovalo desiatky zákonov pre nové civilno-procesné kódexy

Novelizáciu desiatok zákonov dnes odobrili 102 hlasmi poslanci Národnej rady SR. Zmeny súvisia so zosúladením s trojicou nových kódexov civilného procesného práva - Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Dohromady 178 novelizačných článkov zahŕňa najmä zmeny technického charakteru a zmeny terminológie.

Novelizovať bolo potrebné Občiansky zákonník, Zákon o správnom konaní, Obchodný zákonník, Trestný zákon, Trestný poriadok a desiatky ďalších legislatívnych noriem. "Zmeny sa v konkrétnostiach sústreďujú na tie ustanovenia, ktoré by účinnosťou stratili zmysel, alebo by sa stali zastaranými," vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti. Vecných zmien je minimum. V súvislosti s novými kódexmi je napríklad potrebné doplniť kompetencie obecnej polície pri predvádzaní osôb a doručovaní písomností.

Trojicu nových kódexov, ktoré nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963, schválil parlament v máji. Ministerstvo to odôvodnilo potrebou prepojenia právneho prostredia. Upravené pravidlá, na základe ktorých si občania a podnikatelia uplatňujú na súdoch ochranu svojich práv, nadobudnú účinnosť v júli budúceho roka.

Schválila nový zákon o verejnom obstarávaní

Zefektívnenie a urýchlenie verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita, zníženie administratívnej záťaže či uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh. To sú hlavné ciele nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý do slovenského právneho poriadku preberá viaceré nové európske smernice z tejto oblasti.

Právnu normu, ktorá nahrádza tú doterajšiu z roku 2006, dnes poslanci Národnej rady (NR) SR schválili. Účinná má byť od apríla budúceho roka.

Návrh zákona prináša viacero nových inštitútov, ako napríklad nový postup zadávania zákazky – inovatívne partnerstvo. Jeho použitie je naviazané na potrebu vyvinúť a kúpiť inovačný výrobok, službu alebo stavebné práce. Predmet zákazky v takom prípade na trhu ešte neexistuje a vytvorí sa práve v rámci partnerstva obstarávateľa s dodávateľom.

Ďalšie nové úpravy sa týkajú konfliktu záujmov, spoločného obstarávania verejných obstarávateľov z viacerých krajín, zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy, novej koncepcie uzatvárania dodatkov či predbežného preukazovania podmienok účasti prostredníctvom jednotného európskeho dokumentu. Ten zavádza európska legislatíva s cieľom zníženia administratívnej záťaže.

Elektronická komunikácia má zjednodušiť proces verejného obstarávania, zvýšiť jeho efektívnosť a transparentnosť. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov sa má dosiahnuť úplná elektronická komunikácia vo všetkých fázach obstarávania, vrátane predkladania žiadostí o účasť a predkladania ponúk.

Nové ustanovenie prináša podporu rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti. Vytvára sa tak možnosť väčšieho prístupu malých a stredných podnikov k nim. Upravuje sa tiež možnosť spoločného predkladania ponuky, čo má rovnako význam pre otváranie trhu verejných zákaziek pre malé a stredné podniky, ktoré by neboli schopné predmet zákazky zrealizovať samostatne.

Ďalším z nových inštitútov vyplývajúcich priamo z európskej legislatívy je tzv. samoočisťovací mechanizmus. Jeho účelom je poskytnúť možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania aj subjektom, u ktorých existujú dôvody na vylúčenie, a to za predpokladu vykonania dostatočných nápravných opatrení.

Osobitné postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti obsahuje nová piata časť predloženého návrhu zákona. Pri týchto zákazkách existuje predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré je záujemca povinný zabezpečiť.