Parlament schválil návrh rozpočtu

Samotný štátny rozpočet predpokladá na budúci rok celkové príjmy v objeme 13,983 mld. eur pri celkových výdavkoch v sume 15,956 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2018 by tak mal dosiahnuť 1,973 mld. eur. Poslanci tiež odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rokovania gestorského finančného výboru, podľa ktorého bude vláda v budúcom roku oprávnená prijať rámcový úver od Európskej investičnej banky na financovanie rozpočtových výdavkov v objeme 300 mil. eur.

Podľa očakávania však neprešiel žiaden zo šiestich opozičných pozmeňujúcich návrhov. Poslanec Eduard Heger z OĽaNO chcel vo svojom pozmeňovacom návrhu presadiť zúženie okruhu financií, na ktoré sa vzťahuje zákonné pravidlo, podľa ktorého sa môže rozpočet počas roka upraviť tak, že výdavky môžu stúpnuť maximálne o 1 %. Poslankyňa za SaS Anna Zemanová zase chcela vypustiť zo zákona o štátnom rozpočte povinnosť pre podniky Vodohospodárska výstavba a Lesy SR odvádzať štátu osobitný odvod. Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá chcela z rezervy na prostriedky a odvody Európskej únii presunúť 50 mil. eur na rezervu na reformu vzdelávania.

So svojimi návrhmi neuspel ani poslanec za OĽaNO Miroslav Sopko. Ten navrhoval navýšiť rozpočet dotačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí o 310 tis. eur, zvýšiť sumu v kapitole rezortu školstva na podporu detí a mládeže o 500 tis. eur a takisto na program zameraný na školský a univerzitný šport o 500 tis. eur.

Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je pritom postavený na solídnych ekonomických základoch. Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy by totiž rast HDP mal v budúcom roku dosiahnuť 4,2 %, k čomu by mali napomôcť najmä nové projekty v automobilovom priemysle. Rast zamestnanosti sa očakáva v budúcom roku na úrovni 1,4 % a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na 7,3 %. Nominálna mzda by mala v roku 2018 stúpnuť o 4,6 %, čo by po zohľadnení inflácie malo znamenať rast reálnych miezd o 2,9 %.

Foto: TASR

Na opravu ciest v Bratislave prispeje vláda jedenástimi miliónmi eur

Vláda súhlasí s tým, že na cesty dajú hlavnému mestu SR Bratislave desať miliónov eur, ďalší milión eur na obnovu ciest dostane bratislavské Staré Mesto. Okrem toho dva milióny eur na rekonštrukciu komunikácií vláda tejto mestskej časti požičia. Spolu teda vláda poskytne hlavnému mestu na cesty trinásť miliónov eur. Minister financií Peter Kažimír má uvoľniť dotácie hlavnému mestu a Starému Mestu do 31. januára 2018. Dvojmiliónovú pôžičku na staromestské cesty dá ministerstvo samospráve do pätnástich pracovných dní po rozhodnutí miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto o prijatí návratnej finančnej výpomoci.

V rámci riešenia aktuálnych potrieb hlavného mesta SR Bratislavy sa vláda zaoberala aj náhradnými nájomnými bytmi. Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek má vytvoriť medzirezortnú pracovnú skupinu so zastúpením ministerstva dopravy a výstavby, ministerstva spravodlivosti, ministerstva financií, ministerstva vnútra a hlavného mesta Bratislavy za účelom riešenia problematiky usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Termín má do 31. decembra 2018.

Povinnosťou hlavného mesta SR Bratislava bolo podľa zákona prijatého Národnou radou SR v roku 2011 zabezpečiť k 1. januáru tohto roka náhradné bývanie pre ľudí zapísaných v zoznamoch. Ľudia podľa primátora nie sú ohrození tým, že ich zo súčasných bytov niekto vyhodí. Reštituent musí zo zákona akceptovať nájomníkov bytov aj po 1. januári 2017 dovtedy, kým budú mať náhradný byt. Mesto začalo stavať 68 náhradných nájomných bytov pre ľudí z reštituovaných domov v dúbravskej lokalite Pri kríži, práce však dočasne zastavili.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal na utorkovom brífingu novinárom povedal, že témou, ktorá najviac trápi Bratislavu, je doprava v meste. Podľa neho by sa tento problém dal vyriešiť intenzívnejšími jazdami železničnej dopravy i terminálmi integrovanej dopravy. Výsledkom dnešného rokovania vlády je teda aj to, aby minister dopravy a výstavby Árpád Érsek do 31. januára 2018 predložil plán a harmonogram výstavby terminálov integrovanej osobnej dopravy.

Podľa primátora táto vláda konečne rozumie Bratislave a začne sa venovať hlavnému mestu. Pred médiami tiež spomenul, že vzťah vlády a hlavného mesta môže byť aj konštruktívny, bez ohľadu na politickú príslušnosť. „Máme ciele, ktoré presahujú rok až tri a na to potrebujeme spoluprácu s vládou. Rokovanie vlády je tou platformou, kde sa majú takéto veci otvoriť,“ poznamenal primátor s tým, že verí, že po rokovaní vlády sa veci začnú hýbať rýchlejšie.

Materiál venovaný rozvoju hlavného mesta sa prioritne venuje riešeniam kritického stavu niektorých úsekov komunikácií a ciest na území Bratislavy. Hovorí však aj o sanácii skládky nebezpečných odpadov v bratislavskej Vrakuni či o starostlivosti o chránený areál Horský park, o rozvoji technologického parku Patrónka a o mnohých ďalších témach.

Štát prispeje na obnovu historického SND a rozšírenie Danubiany

Minister financií Peter Kažimír má do 29. marca budúceho roka „hľadať možnosti finančného zabezpečenia“ nevyhnutných opráv priestorov historickej budovy SND vo výške 980-tisíc eur a rozvoja ďalších expozícií Danubiany za 400-tisíc eur.

Ďalšou aktivitou v oblasti kultúry na území Bratislavy je podpora Danubiana Meulensteen Art Museum. Múzeum moderného umenia, by sa malo rozrásť o nové priestory pre alternatívne expozície a sprievodné podujatia. Na tento účel by malo zo štátneho rozpočtu získať 400-tisíc eur. „Strategická poloha Danubiany na rozhraní troch susediacich krajín (Slovensko, Rakúsko, Maďarsko), jej umiestnenie na polostrove obmývanom riekou Dunaj, vytvára dokonalý súzvuk prírody s architektúrou a je vyhľadávaným turistickým miestom. Danubiana - jedno z najmladších múzeí moderného umenia v Európe - môže koncepčným rozvojom svojej činnosti a rozširovaním expozícií výrazne prispieť k rozvoju turistického ruchu," priblížilo pre SITA ministerstvo kultúry.