Poslanci nepodporili viaceré opozičné návrhy

Poslanci nepodporili opozičný návrh novely zákona o DPH

Legislatívny návrh, ktorý predložili do parlamentu poslanci za SaS spolu s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom, mal skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly. Odo dňa začatia daňovej kontroly by sa nevrátený nadmerný odpočet v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročil sadzbou vo výške trojnásobku sadzby Euribor. Novela mala tiež zaviesť podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej.

Poslanci za SaS spolu s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom neuspeli ani s návrhom novely zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Novela mala zjednodušiť povinnosti hosťujúcich zamestnávateľov a domácich zamestnávateľov pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zrušila by sa zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenska za vyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi ako aj spoluzodpovednosť za nelegálne zamestnávanie poskytovateľa služby.

Deti od troch rokov nebudú mať istotu škôlky

Rodičia detí od troch rokov nebudú mať istotu, že svojho potomka budú môcť umiestniť do materskej školy alebo iného predškolského zariadenia. Parlament dnes neschválil návrh zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti, v ktorej právo umiestniť dieťa od troch rokov do predškolskej starostlivosti s celodennou výchovou presadzovali nezaradení poslanci Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík. Za naplnenie tohto práva mala podľa opozičných poslancov zodpovedať obec, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt.

„Súčasná situácia v obciach a mestách SR totiž zákonným zástupcom nedáva záruku, že o ich dieťa bude v čase, keď má tri až šesť rokov, adekvátne postarané. Podľa medializovaných informácií totiž obce a mestá nezriedka zamietnu stovky žiadostí o prijatie do materských škôl, čo so sebou prináša mnoho problémov, počet neuspokojených žiadostí je približne 7 000,“ argumentovali Beblavý, Macháčková a Petrík. Nezaradení poslanci pripomínali, že kým zákonní zástupcovia nenájdu dostatočne zodpovednú osobu, ktorej by dieťa zverili, sú nútení obmedzovať svoju činnosť v zamestnaní, čo má negatívne dôsledky na rodinný rozpočet. 

„Zákonom sa preto navrhuje dať rodičom istotu, že obec pre deti miesto v materskej škole alebo detskej skupine zabezpečí, a ak nie, tak im ako náhradu poskytne aspoň finančnú pomoc vo výške rodičovského príspevku. O deti bude môcť byť postarané od ich troch rokov a až do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky,“ vysvetľovali opoziční poslanci. V procese umiestňovania detí do predškolskej starostlivosti predpokladá návrh zákona zapojenie nielen obcí, ale aj súkromných subjektov.

„V niektorých menších obciach totiž vzhľadom na demografickú krivku nebude potrebné budovanie nových zariadení, ale postačovať bude využívanie kapacít súkromných a cirkevných škôl či v budúcnosti nimi zriadených detských skupín,“ konštatovali predkladatelia. 

Na to, aby obce mohli svoje nové povinnosti splniť, je podľa Beblavého potrebná zmena zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Obce a s ich súhlasom aj neštátni zriaďovatelia by sa po zmene legislatívy mohli uchádzať o poskytnutie účelovo viazaných finančných prostriedkov na kapitálové výdavky súvisiace s mimoriadnymi nákladmi na zabezpečenie predškolskej starostlivosti. 
 

SaS a OĽaNO-NOVA nepresadili zmenu infozákona

Zmeny v infozákone, ktoré navrhovali poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, Eugen Jurzyca, Jana Kiššová, Jozef Mihál a poslanec za hnutie OĽaNO-NOVA Igor Matovič, parlament neschválil. Opoziční poslanci neúspešne presadzovali, aby povinné subjekty podľa zákona o slobode informácií zverejňovali všetky poskytované informácie, keďže dnes sa nie každá poskytnutá informácia aj zverejňuje.

„Rozsah zverejňovaných informácií tvorí každá poskytnutá informácia povinného subjektu a táto povinnosť sa vzťahuje na všetky povinné osoby zákona o slobode informácií. Informácie sa navrhuje zverejňovať predovšetkým na webovom sídle,“ uvádzali v návrhu novely poslanci za SaS a OĽaNO-NOVA.

Zo zverejnenej informácie musí byť podľa opozičných zákonodarcov zrejmý obsah žiadosti o poskytnutie informácie a obsah a spôsob vybavenia žiadosti. Poskytované informácie by sa mali zverejňovať bezodkladne a nepretržite, identifikačné údaje žiadateľa sa zverejňovať nebudú.
 

Návrh opozície na ľahšie cezhraničné vysielanie pracovníkov neprešiel

Zjednodušiť povinnosti hosťujúcich a domácich zamestnávateľov pri cezhraničnom vysielaní pracovníkov - taký cieľ mali opoziční poslanci z SaS a OĽaNO v novele zákona o cezhraničnej spolupráci, ktorú predložili parlamentu. Plénum Národnej rady (NR) SR ju však pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania.

Novelou chceli predkladatelia zaviesť do praxe to, aby mal hosťujúci zamestnávateľ povinnosť oznámiť Národnému inšpektorátu práce údaje o vyslaní pracovníka len vtedy, ak predpokladaný čas, na ktorý bol vyslaný, presiahne 30 dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania.

Podľa súčasne platného zákona musí totiž podľa poslancov hosťujúci zamestnávateľ oznamovať údaje o vyslaní zamestnanca bez ohľadu na dĺžku doby vyslania a účel vyslania. To znamená, aj pri vyslaní na jeden či dva dni alebo dokonca napríklad len na časť dňa.

Súčasne chceli uzákoniť, že domáci zamestnávateľ nebude mať povinnosť písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je zamestnanec vyslaný.

Zároveň chceli novelou zrušiť zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenska za vyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi, a tiež zrušiť spoluzodpovednosť za nelegálne zamestnávanie poskytovateľa služby.

Plénum zároveň neodobrilo aj ďalšiu opozičnú novelu zákona, a to novelu o miestnych daniach. V nej chceli dať poslanci povinnosť obciam všeobecne záväzným nariadením stanoviť sadzbu zvýšenej miestnej dane alebo zvýšeného miestneho poplatku pre prípady, ak je miestna daň alebo miestny poplatok viazaný na úkon obce a tento úkon sa vykonal v kratšej lehote než umožňuje zákon alebo všeobecne záväzné nariadenie a žiadateľ o vykonanie tohto úkonu v tejto kratšej lehote písomne požiadal.

Rovnako plénum neodobrilo ani opozičnú novelu zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). V nej chceli predkladatelia napríklad skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly. A to s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly sa nevrátený nadmerný odpočet, v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročí sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u.