Politológ Baránek: Kollárovo hnutie je v parlamente vďaka volebnému systému

"Zlý systém generuje ďalšie veci, ktoré vníma verejnosť ako anomálie," uviedol Baránek v súvislosti s faktom, že hnutie, ktoré vzniklo krátko pred voľbami, vo voľbách bezpečne prešlo cez päťpercentnú hranicu. Je presvedčený, že ak by namiesto jedného existovalo napríklad 16 volebných obvodov v rámci 16 vyšších územných celkov, ako to kedysi pri reforme administratívno-právneho členenia navrhoval Štefan Nižňanský, k podobným situáciám, ako je vstup Kollárovho hnutia či Kotlebovej strany do parlamentu by nedochádzalo. "V každom regióne by museli postaviť lídrov, ktorí by museli presvedčiť a ktorí majú aspoň nejakú skúsenosť z regionálnej politiky," uviedol.

Takáto zmena volebného systému by tiež podľa Baránka značne zredukovala nesystémovosť strán, ktoré majú pár členov a bola by prekážkou pre to, aby sa do parlamentu dostali ľudia, ktorých kvalifikáciou je to, že patria do okruhu známych či rodiny lídra strany.

To, že hnutie Borisa Kollára vzniklo tak, že jeho líder získal a premenoval inú politickú stranu, a vyhol sa tým povinnosti zozbierať 10.000 podpisov potrebných pre registráciu, nie je podľa Baránka témou pre spochybnenie oprávnenosti takto vznikajúcich politických subjektov. "Toto by som neriešil, napokon aj Kollár získal dôveru od ľudí vo voľbách," poznamenal Baránek. Dopredu neodpisuje ani zástupcov hnutia v parlamente. "Ich kompetentnosť ukáže čas, majú právo dostať šancu," upozornil politológ.

Hnutie Sme rodina - Boris Kollár získalo v sobotňajších (5.3.) parlamentných voľbách 6,62 % hlasov a obsadí v NR SR 11 poslaneckých kresiel. Zastupovať ho okrem Borisa Kollára budú napríklad spoluorganizátor protestov Gorila Peter Pčolinský, novinár Milan Krajniak, ale aj televízna moderátorka Martina Šimkovičová či jedna z matiek Kollárových detí Petra Krištúfková.