FOTO Poslanci sľúbili vernosť Slovenskej republike: Predsedom parlamentu sa stal Andrej Danko

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života," sľúbilo 150 členov snemovne. Poslanci sľub skladajú tak, že po jeho verejnom prečítaní položia pravú ruku na Ústavu SR, povedia "sľubujem", podajú ruku predsedovi parlamentu a podpíšu sa. Odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou stráca poslanec mandát, výhradu nemal nikto.

 

Ako prvý si túto povinnosť splnil dosluhujúci predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý zložil sľub do rúk končiacej podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej (Smer-SD). Po ňom nasledovali Laššáková a ďalší dosluhujúci podpredsedovia parlamentu Miroslav Číž (Smer-SD) a Erika Jurinová (OĽaNO-NOVA). Ako ďalší skladali sľub členovia končiacej vlády Smeru-SD, ktorí boli zvolení za poslancov a postupne ďalší členovia 150-členného zákonodarného zboru.

 

19:19 - Zvolila predsedov 19 výborov: Schôdza sa hlasovaním o predsedoch výborov skončila. Poslanci sa najbližšie zídu na schôdzi, na ktorej budú hlasovať o programovom vyhlásení novej vlády. 

 

Poslanci dnes na prvej schôdzi parlamentu zvolili predsedov 19 výborov Národnej rady SR. Vládna štvorkoalícia Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť má predsedov 11 výborov, opozícia šéfuje ôsmim. 

Smer-SD získal šesť predsedníckych postov vo výboroch NR SR. Mandátový a imunitný výbor povedie Richard Raši, vo výbore pre európske záležitosti zostal šéfom Ľuboš Blaha, rovnako staronového predsedu má aj ústavnoprávny výbor - Róberta Madeja a výbor pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka. Výbor pre rozpočet a financie povedie Ladislav Kamenický, výboru pre školstvo bude predsedať Ľubomír Petrák. 

Strana Most-Híd nominovala dvoch predsedov parlamentných výborov. Predsedom zahraničného výboru NR SR sa stal František Šebej, ktorý výbor viedol aj v uplynulom volebnom období. Výboru pre pôdohospodárstvo bude šéfovať Gabriel Csicsai, ktorý do NR SR nastúpil ako náhradník za Luciu Žitňanskú.
SNS má dvoch šéfov výborov, za predsedu brannobezpečnostného výboru zvolili poslanci Antona Hrnka, zdravotnícky výbor povedie Štefan Zelník. 
Sieť obsadila predsednícky post v sociálnom výbore, na čele ktorého stojí Alena Bašistová. 

Opozičná SaS získala tri predsednícke posty, výbor pre hospodárske záležitosti bude viesť Jana Kiššová, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ Ľubomír Galko a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik.

OĽaNO-NOVA obsadí tiež tri predsednícke funkcie, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny povedie Erika Jurinová, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS Daniel Lipšic a na čele osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva je Richard Vašečka.
Hnutie Sme rodina má dvoch šéfov výborov, Boris Kollár povedie parlamentný výbor pre verejnú správu, Milan Krajniak sa stal predsedom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. 

ĽSNS po dohode s opozičnými stranami nebude stáť v čele žiadneho výboru. 
 

18:18 - Grémium sa dohodlo, že spor o výbory sa presunie na ďalšiu schôdzu

Spor koalície a opozície o parlamentné výbory sa bude riešiť na najbližšej schôdzi parlamentu, ktorej termín zatiaľ nie je známy. Dohodli sa na tom dnes členovia poslaneckého grémia.

 

"Na najbližšom rokovaní NR SR sa prerokuje zaradenie poslancov do výborov tak, aby sa dosiahla funkčnosť parlamentu. Bude sa hľadať cesta a vôľa k tomu, aby sa situácia doriešila," uistil predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Opozícia tento prísľub ocenila.

 

Kritika opozície sa niesla v dvoch rovinách, obe sa však týkajú výborov. Najskôr poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) vyhlásil, že vládna koalícia nerešpektuje výsledok parlamentných volieb a vo Výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť si chce zabezpečiť superväčšinu. Poslanec upozornil, že koalícia má 81 poslancov a opozícia 69.

 

"Teda pomer hlasov vo výboroch je 8:7 či 7:6. Je zarážajúce, že pri niektorých kľúčových výboroch tento pomer rešpektovaný nie je. V brannobezpečnostnom výbore bol doteraz pomer hlasov koalície a opozície 7:6, teraz to má byť 7:5, pritom koalícia má menej hlasov ako v minulom volebnom období. Tento výbor bude kľúčový na to, aby sa na ňom rokovalo o rôznych kauzách a korupcii, a zrejme bude výbor potrebné zvolávať často," povedal Lipšic.

 

Miroslav Beblavý (nezaradený) zase vyhlásil, že sa po rokoch vracia tzv. trestný výbor pre neposlušných poslancov. Beblavý aj Zsolt Simon (nezaradený), ktorí odišli z materských strán pre nespokojnosť so vznikajúcou koalíciou, boli proti ich vôli zaradení do Zahraničného výboru NR SR.

 

"Ja som sa nikdy neštítil žiadnej práce. Ale v strane #Sieť som bol zodpovedný za program v oblasti verejných financií, preto vnímam ako povinnosť voči svojim voličom zaoberať sa témami, za ktoré ma sem zvolili. Preto navrhujem, aby som bol zaradený do Výboru NR SR pre financie a rozpočet," povedal Beblavý. Nespokojná so zaradením do výboru je aj Simona Petrík (nezaradená), ktorá by chcela byť členkou ľudskoprávneho výboru.

 

Danko nezaradených poslancov upozornil, že každý z nich bol zvolený za nejakú stranu. "Ak by malo prísť na rokovanie 150 poslancov a každý by mal svoju požiadavku, nezložili by sme parlament. Sú tu nejaké mechanizmy," upozornil šéf NR SR.

 

17:25 - Spor opozície a koalície o výbory má vyriešiť poslanecké grémium

Spor koalície a opozície o parlamentné výbory rieši poslanecké grémium. Tento formát dnes po prvý raz zvolal predseda NR SR Andrej Danko (SNS).

Opozícii sa nepáči, že koalícia má mať vo Výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť výraznú väčšinu 7:5, ktorá nekorešponduje s volebným výsledkom. Doteraz bol pomer 7:6. Odídencom zo #Siete Miroslavovi Beblavému a Simone Petrík (obaja nezaradení) sa zase nepáči ich zaradenie do výborov.

 

"Každý poslanec je zvolený za nejakú stranu. Ak by malo prísť na rokovanie 150 poslancov a každý by mal svoju požiadavku, nezložili by sme parlament. Sú tu nejaké mechanizmy," upozornil Danko, ktorý však chce situáciu vyriešiť k spokojnosti a preto zvolal grémium.

 

Beblavý má byť zaradený do zahraničného výboru, on by však chcel pracovať vo finančnom, keďže sa tejto problematike venuje. Petrík by sa zase chcela presunúť do ľudskoprávneho výboru.

 

O trojici odídencov zo #Siete, teda o Beblavom, Petrík aj o Kataríne Macháčkovej, rozhodovala pri delení do výborov napriek odchodu ich materská strana #Sieť. Nespokojný je aj odídenec z Mostu-Híd Zsolt Simon (nezaradený), ktorý podobne ako Beblavý skončil v zahraničnom výbore.

 

16:57 - Lipšic: Koalícia chce mať v brannobezpečnostnom výbore superväčšinu

Vládna koalícia nerešpektuje výsledok parlamentných volieb a vo Výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť si chce zabezpečiť superväčšinu. V pléne parlamentu to dnes vyhlásil opozičný poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA).

 

Poslanec upozornil, že koalícia má 81 poslancov a opozícia 69. "Teda pomer hlasov vo výboroch je 8:7 či 7:6. Je zarážajúce, že pri niektorých kľúčových výboroch tento pomer rešpektovaný nie je. Takéto rozloženie výborov tu bolo za vlády Vladimíra Mečiara. V brannobezpečnostnom výbore bol doteraz pomer hlasov koalície a opozície 7:6, teraz to má byť 7:5, pritom koalícia má menej hlasov ako v minulom volebnom období. Tento výbor bude kľúčový na to, aby sa na ňom rokovalo o rôznych kauzách a korupcii, a zrejme bude výbor potrebné zvolávať často," povedal Lipšic.

 

Podľa jeho slov koaličné strany od začiatku verbálne deklarujú ochotu, aby opozícia mohla čo najviac kontrolovať. "Hlasovanie o rozdelení poslancov do výborov teda bude lakmusovým papierikom o tom, ako koalícia drží svoje slovo. Nepovažujem za náhodu, že koalícia chce mať v tomto výbore superväčšinu, ktorá nezodpovedá pomerom rozloženia síl v pléne. Je to neakceptovateľné," zdôraznil Lipšic a navrhol, aby sa pomer síl v tomto výbore vrátil na úroveň 7:6.

 

Jeho kritiku podporil aj podpredseda SaS Ľubomír Galko či šéf poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA Richard Vašečka. Podľa šéfa OĽaNO-NOVA Igora Matoviča majú koaličné strany Most-Híd a #Sieť podporou Lipšicovej zmeny možnosť urobiť prvé protikorupčné opatrenie v praxi. "Ukáže sa, ktorou cestou sa vydáte," odkázal.

 

Miroslav Beblavý (nezaradený) vyhlásil, že sa po rokoch vracia tzv. trestný výbor pre neposlušných poslancov. Beblavý aj Zsolt Simon (nezaradený), ktorí odišli z materských strán pre nespokojnosť so vznikajúcou koalíciou, boli proti ich vôli zaradení do Zahraničného výboru NR SR.

 

"Ja som sa nikdy neštítil žiadnej práce. Ale v strane #Sieť som bol zodpovedný za program v oblasti verejných financií, preto vnímam ako povinnosť voči svojim voličom zaoberať sa témami, za ktoré ma sem zvolili. Preto navrhujem, aby som bol zaradený do Výboru NR SR pre financie a rozpočet," povedal Beblavý a osobne sa obrátil na niektorých koaličných poslancov, napr. na svojho bývalého straníckeho šéfa Radoslava Procházku (#Sieť), Luciu Žitňanskú (Most-Híd) či Petra Kresáka (Most-Híd), aby jeho návrh podporili.

 

Procházka tvrdí, že návrh Beblavého podporí, ale dodáva, že koalícia nemôže v takomto výbore stratiť väčšinu. "Ak sa opozícia dohodne, podporím to," uistil. Beblavý ho však upozornil, že aktuálny návrh je v tomto výbore 7:5 v prospech koalície, a keď sa tam presunie on, bude 7:6, takže koalícia o väčšinu nepríde.

 

16:05 - Post podpredsedu NR SR prijal Glváč s veľkou pokorou

Novozvolený podpredseda Národnej rady SR (NR SR) Martin Glváč (Smer-SD) prijal svoj post s veľkou pokorou. Ako ďalej povedal pre novinárov, i naďalej bude spolupracovať s bývalou podpredsedníčkou Janou Laššákovou. Očakáva, že mu bude aj naďalej pomáhať, už mu stihla ukázať kanceláriu. „Musíme sa však spoľahnúť na Bélu Bugára, ktorý má najviac skúseností s vedením schôdzí, takže nás bude musieť zasvätiť do všetkých tajov,“ povedal. 

Na diskusiu o nosení zbraní do parlamentu Glváč povedal, že v parlamente odjakživa platí zákaz nosiť zbrane, a tak by to malo aj zostať. „Až tak by som to nepreceňoval,“ poznamenal. Nevie, čo iné okrem zákazu nosenia zbraní je potrebné. Dodal, že takáto situácia sa v budúcnosti už nebude podľa neho opakovať. „Ak áno, vyvodia sa dôsledky a pomery sa budú sprísňovať,“ povedal s tým, že zákaz podľa neho zatiaľ stačí. 

Pre ďalšieho podpredsedu národnej rady Andreja Hrnčiara (Sieť) je výzva, že za neho v tajnej voľbe hlasovali i kolegovia z opozície. Vo voľbe získal 110 hlasov. „Je to výzva, aby sme všetci pôsobili tak, aby sme sa nemuseli v NR SR hanbiť pred ľuďmi, ktorí nám dali svoj hlas,“ povedal novinárom. V parlamente chce zachovať kultúru a pri rokovaní sa bude snažiť obrusovať hrany a zachovať v rokovacej sále pokoj, aj keď sa to nie vždy dá. 
Keď sa bude podľa jeho slov hovoriť vo vedení parlamentu o zbraniach, bude to akceptovať. No nevie si predstaviť, že by museli poslanci pred každým vstupom do sály prejsť kontrolou, nemyslí si, že by to bolo účelné. 

Poslankyňa za SaS Lucia Nicholsonová, ktorá sa dnes takisto stala podpredsedníčkou NR SR, povedala, že zo svojho postu chce začať zbrane v parlamente riešiť. Zbraň do národnej rady priniesol poslanec za Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS). 

 

16:00 - Danko: Chcem vniesť do parlamentu kultúru, dôstojnosť a slušné správanie

Politika v Národnej rade SR má byť kultúrna. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii nový predseda parlamentu Andrej Danko (SNS).

"Mojou veľkou ambíciou v Národnej rade SR je vniesť kultúru, dôstojnosť, slušné správanie. Správanie, kde sa ctí opozícia, iný názor, správanie, kde sa nerobia teatrálne gestá," vyhlásil.

 

Verí, že nové zloženie parlamentu môže byť dobrým kolektívom a že môže riešiť problémy ľudí. "Budem vždy poslancom Národnej rady hovoriť, aby nezabudli na občanov, na ľudí bez ohľadu na farbu pleti a národnosť," povedal. Chce apelovať na poslancov, aby spolu viedli dialóg a neurážali sa.

V pláne má aj riešiť bezpečnosť v zákonodarnom zbore. "Urobím všetko pre to, aby jedinou zbraňou v Národnej rade bolo slovo," vyhlásil Danko. Chce hovoriť s úradom pre ochranu ústavných činiteľov o tom, ako predísť tomu, aby poslanci nosili do parlamentu zbrane.

 

V súvislosti s kauzou Gorila uviedol, že chce, aby bola došetrená. Neodpovedal, či sa bude pýtať premiéra Roberta Fica (Smer-SD), či bol v byte na Vazovovej ulici, ktorý sa spomína v spise Gorila. Danko je zástancom princípu "padni komu padni".

 

15:58 - Glváč sa o život v parlamente neobáva, je tu zákaz zbraní, pripomína

 Podpredseda Národnej rady SR Martin Glváč (Smer-SD) sa neobáva o svoj život v súvislosti s tým, že poslanec za ĽSNS priniesol do parlamentu zbraň.

"Je tu zákaz nosiť zbrane, má to tak zostať. To by sme boli na pokraji všetkého, keby sme sa obávali o svoj život v parlamente," povedal Glváč s tým, že daný poslanec pred vstupom do parlamentu zbraň odovzdal.

 

Glváč sa bude o chode schôdzí učiť od svojich skúsenejších kolegov. "Bude to niečo nové, vstupujem sem s veľkou pokorou. Parlament je rôznorodý, začiatky budú ťažké. Musíme sa spoľahnúť na Bélu Bugára (Most-Híd), ktorý má najväčšie skúsenosti s vedením schôdzí. Bude nás musieť zasvätiť do tajov vedenia parlamentu," poznamenal.

 

Exminister obrany je po novom aj predsedom klubu Smeru-SD. Nahradil Janu Laššákovú, ktorá sa preslávila svojím palcom. Ním signalizovala kolegom, ako majú hlasovať. Signalizovať hlasovanie bude aj Glváč. Pripomína, že to robia všetky strany. "Každý klub sa takto dorozumieva," uzavrel.

 

15:31- Hrnčiar chce obrusovať hrany a zachovať pokoj v snemovni

Podpredseda Národnej rady SR Andrej Hrnčiar (#Sieť) chce zachovať kultúru v parlamente, obrusovať hrany a zachovať pokoj v snemovni. Kreslo podpredsedu je pre neho výzva.

 

"Som veľmi rád, že som neprešiel len koaličnou väčšinou, ale že ma volili aj kolegovia z opozície. To je pre mňa výzva, aby sme všetci pôsobili tak, aby sme sa nemuseli v národnej rade hanbiť pred ľuďmi, ktorí nám dali svoj hlas," uviedol pre TASR Hrnčiar.

 

Pokiaľ ide o zbrane, chce hovoriť o riešení. Zatiaľ však nevie, aké by malo byť. "Neviem si osobne predstaviť, že by poslanci museli pred každým vstupom do budovy prejsť kontrolou. Ale keď sa väčšina rozhodne, budem to akceptovať," poznamenal.

 

14:49 - Z pozície podpredsedníčky NR chce Nicholsonová riešiť zbrane

Novozvolená podpredsedníčka NR SR Lucia Nicholsonová (SaS) chce zo svojej pozície začať riešiť zbrane v parlamente. Nemyslí si totiž, že to je v poriadku. Zbraň do národnej rady totiž priniesol poslanec za Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS). „Vystúpim, porozprávam sa s kolegami v našom klube aj s partnermi v opozícii, ktorým by to tiež určite prekážalo,“ povedala novinárom s tým, že sa spoločnými silami pokúsia niečo presadiť.

Nový parlament však poslankyňa za SaS považuje za iný či rôznorodejší v porovnaní so starým. „Pri niektorých kolegoch nemám úplne dobrý pocit, ale to si človek nevyberie. Vystrašila ma zbraň v parlamente, je mi jedno, či ju má niekto v legálnej držbe, ale ja sa necítim komfortne, keď mám sedieť v sále s niekým, kto má pri sebe zbraň,“ vysvetlila. Odôvodnila to aj tým, že v sále často dochádza k rôznym emóciám, pričom nevie, či nie je držiteľ psychicky labilný.

Ako podpredsedníčka parlamentu nemá Lucia Nicholsonová nejaké veľké plány, bude však rada, ak nebude dochádzať k veľkým excesom. Nechce takisto žiadne extrémne situácie, no emócie naopak víta. „Keď toto budem schopná zvládnuť, tak si pogratulujem. Faktom je, že to vyzerá, že máme viacero výraznejších osôb a menej tých tichých poslancov, spravodajcov,“ vysvetlila podpredsedníčka NR SR. 

 

14:32 - Glváč, Bugár, Hrnčiar a Nicholsonová sa stali podpredsedami

 Martin Glváč (Smer-SD), Béla Bugár (Most-Híd), Andrej Hrnčiar (Sieť) a Lucia Nicholsonová (SaS) sa dnes stali podpredsedami parlamentu. Glváč v tajných voľbách získal podporu 117 zo 150 prítomných poslancov, za Bugára hlasovalo 114 zákonodarcov, Hrnčiara volilo 110 a Nicholsonovú podporilo 105 poslancov. Na zvolenie podpredsedu Národnej rady SR treba nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov.

 

Profily nových podpredsedov NR SR - Bugár, Glváč, Hrnčiar, Nicholsonová

 

BÉLA (VOJTECH) BUGÁR (Most-Híd)

 

 

Predseda parlamentnej politickej strany Most-Híd Béla (Vojtech) Bugár sa narodil 7. júla 1958 v Bratislave. Štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave ukončil v roku 1982. Do roku 1990 pracoval ako strojný inžinier v Závodoch ťažkého strojárstva (ZŤS) v Bratislave.

 

Svoje politické predstavy o živote maďarskej menšiny na Slovensku a o demokracii realizoval Béla Bugár najprv v politickom subjekte s názvom Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH), ktorého bol predsedom a ktoré viedol do roku 1998. Angažoval sa pri spájaní troch predtým samostatných maďarských politických subjektov - Spolužitie, Maďarská občianska strana (MOS) a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) do jednej s názvom Strana maďarskej koalície (SMK). Jej predsedom bol od 21. mája 1998 do 31. marca 2007. V rokoch 1990-1992 bol tiež poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR, od roku 1992 je členom slovenského parlamentu. V rokoch 1998-2006 bol podpredsedom NR SR, od 7. februára 2006 do predčasných parlamentných volieb v júni 2006 bol poverený vedením NR SR. Po parlamentných voľbách v roku 2006 bol Béla Bugár členom parlamentného klubu poslancov za SMK a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Klub SMK opustil 22. apríla 2009 a do konca volebného obdobia bol nezávislým poslancom NR SR.

 

Od roku 2009 začali odídenci z SMK formovať novú politickú stranu s názvom Most-Híd. Ustanovujúci snem strany sa uskutočnil 11. júla 2009 a delegáti si za predsedu strany zvolili Bélu Bugára, ktorý tento post zastáva dodnes. V parlamentných voľbách v roku 2010 strana Most-Híd získala 8,12 percenta platných hlasov voličov a stala sa parlamentnou stranou. Od roku 2010 je Béla Bugár poslancom NR SR

 

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, získala strana Most-Híd 6,50 % platných hlasov voličov (11 kresiel) a stala sa parlamentnou stranou. Spolu s víťaznou stranou Smer-SD a ďalšími parlamentnými stranami - Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť, podpísali dohodu o spoločnej koalícii pri vytvorení vlády SR. V nej strana Most-Híd získala post podpredsedu NR SR a dva ministerské posty vo vznikajúcej vláde SR.

 

MARTIN GLVÁČ (Smer-Sociálna demokracia – Smer-SD)

 

 

Člen strany Smer-SD Martin Glváč sa narodil 20. novembra 1967 v Bratislave. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Pôsobil ako právnik, podnikový manažér a generálny riaditeľ rôznych súkromných spoločností.

 

Počas vlády Roberta Fica (2006-2010) bol štátnym tajomníkom na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR. Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stal poslancom Národnej rady SR (NR SR) za vtedy opozičný Smer-SD. Bol členom Výboru NR SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

V jednofarebnej vláde Roberta Fica (2012-2016) zastával funkciu ministra obrany SR.

 

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 kandidoval za víťaznú stranu Smer-SD, ktorá ho nominovala na post podpredsedu NR SR.

 

ANDREJ HRNČIAR (#Sieť)

 

 

Člen strany #Sieť Andrej Hrnčiar sa narodil 10. júla 1973 v Liskovej. Absolvoval Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, odbor herectva na Činohernej a bábkarskej fakulte. Pôsobil v martinskom Divadle Slovenského národného povstania (SNP) ako člen súboru, riaditeľom divadla premenovaného na Slovenské komorné divadlo bol v rokoch 2003-2006.

 

Od roku 2006 je primátorom mesta Martin, v komunálnych voľbách zvíťazil ako nezávislý kandidát. Na post primátora opäť kandidoval v roku 2010 ako nezávislý kandidát, v komunálnych voľbách v roku 2014 už kandidoval na tento post za stranu #Sieť.

 

V parlamentných voľbách v marci 2012 kandidoval na volebnej listine strany Most-Híd, stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Pôsobil vo Výbore NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Po prezidentských voľbách v roku 2014 opustil poslanecký klub Most-Híd, vzdal sa poslaneckého mandátu a vstúpil do strany #Sieť, ktorú založil neúspešný prezidentský kandidát Radoslav Procházka.

 

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 kandidoval za stranu #Sieť. Strana získala 5,6 % hlasov oprávnených voličov, čo jej vynieslo 10 postov v parlamente a nominovala Andreja Hrnčiara na post podpredsedu NR SR.

 

LUCIA NICHOLSONOVÁ (Sloboda a Solidarita - SaS)

 

 

Lucia Nicholsonová, členka opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS), sa narodila 28. novembra 1976 v Bratislave. Absolvovala Gymnázium Metodova v Bratislave, angličtinu študovala na English School for Immigrants v Kanade.

 

Pracovala ako redaktorka a reportérka vo viacerých periodikách a televíziách na Slovensku. Zameriavala sa na politické a sociálne témy, spracúvala reportáže o rómskych komunitách, utečencoch a deťoch z reedukačných zariadení a z detských domovov. V Kanade spolupracovala s indiánskymi komunitami a organizáciami.

 

Bola konateľkou spoločnosti Imaginecommunications, ktorá sa zaoberá hlavne mediálnym poradenstvom, krízovou komunikáciou a tvorbou dokumentárnych filmov z prostredia rómskych osád a z Afriky.

 

Za stranu SaS kandidovala v parlamentných voľbách v roku 2010, počas koaličnej vlády premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd, KDH) pôsobila ako štátna tajomníčka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 bola zvolená za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Pôsobila vo Výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a bola jeho podpredsedníčkou.

 

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 kandidovala za stranu SaS, ktorá sa so ziskom 12,10 % hlasov oprávnených voličov (21 parlamentných kresiel) dostala do NR SR a stala sa najsilnejšou opozičnou stranou.

 

14:01 - Parlament bude mať aj naďalej štyroch podpredsedov

Národná rada SR bude mať aj naďalej štyroch podpredsedov, tak, ako to bolo doteraz. Zníženie na troch navrhol poslanec za Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba. Jeho návrh však v pléne neprešiel. „V predvolebnom čase zaznievali od opozičných aj koaličných strán vyjadrenia o potrebe zoštíhlenia štátu. O potrebe vybudovania efektívneho štátu, ktorý bude menej míňať na seba a viac sa bude zaoberať problémami ľudí. Je to myšlienka, ktorá nás všetkých spája,“ povedal v parlamentnej sieni. 

 

Marianovi Kotlebovi poslanci z koalície i opozície pripomenuli, že na rokovaniach o rozdeľovaní postov v národnej rade súhlasil s tým, aby boli podpredsedovia štyria. "Boli dohodnuté podmienky práce. Je elementárna slušnosť ctiť dohody," zdôraznil poslanec za SaS Martin Poliačik. Tiež upozornil, že podpredsedovia NR SR mávajú v čase, keď sú niekoľkodňové schôdze, ktoré sa naťahujú až do noci, veľa práce. "Musia sa striedať v záujme zachovania kontinuity," doplnil.

Návrh ĽSNS na zníženie počtu podpredsedov parlamentu podporilo 16 poslancov. Okrem členov poslaneckého klubu ĽSNS aj Zuzana Šebová a Martina Šimkovičová zo strany Sme rodina – Boris Kollár. 

 

13:38 - Hendikepovaná poslankyňa sa dnes so žiadnym problémom nestretla

Novozvolená poslankyňa NR SR Silvia Petruchová (OĽaNO-NOVA), ktorá je na vozíčku, sa dnes počas ustanovujúcej schôdze v parlamente so žiadnym väčším problémom nestretla. Ako povedala novinárom, „nejaký väčší problém som nemala, až na presuny a zmanažovanie si času či koordináciu s asistentom, ktorého mi robí môj otec“.

Podľa Veroniky Remišovej zo strany OĽaNO - NOVA chceli takýto parlament ľudia, a tak ho rešpektuje a bude podľa toho aj pristupovať ku svojim kolegom, ktorí okolo nej sedia. „Strach však nemám, no prekvapilo ma, že niektorí sa cítia ohrození, keď si musia so sebou priniesť zbraň,“ povedala s tým, že ona sa cíti v parlamente bezpečne. Do národnej rady dnes prišla na bicykli, pričom autom chodiť neplánuje. 

„Budem rada, keď sa pripoja aj iní poslanci,“ doplnila. 

 

Poslankyňa za stranu Sme rodina – Boris Kollár Martina Šimkovičová vníma situáciu zatiaľ bezproblémovo. „Zatiaľ sme len na začiatku, no v sále bolo veľmi dusno, čo sa vzduchu týka,“ povedala. Na otázku, aké dusno očakáva v parlamente aj naďalej, uviedla, že „vzhľadom na zloženie vlády to bude pestré, asi sa máme na čo tešiť“. Šimkovičová bude podpredsedníčkou výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zatiaľ však nemá jasno v tom, čomu konkrétne sa bude v tomto výbore venovať. „Musím sa tomu začať podrobnejšie venovať, určite je čomu,“ poznamenala. 

Dosluhujúci predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) dnes o 9:00 otvoril ustanovujúcu schôdzu parlamentu v siedmom volebnom období. Novozvolení poslanci na schôdzi zložili sľub, prvým bol Peter Pellegrini. Sľub poslanci skladali do rúk dosluhujúcej podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej. Sľub, ktorý spoza rečníckeho pultu prečítala Laššáková, znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života".

 

13:37 - Procházka: Sieť nemá úmysel vstupovať do iného poslaneckého klubu

Strana Sieť, ktorá má momentálne v NR SR sedem poslancov, nemá úmysel vstupovať do iného poslaneckého klubu. Novinárom to dnes v parlamente povedal predseda Siete Radoslav Procházka. Zo strany totiž nedávno odišli novozvolení poslanci Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík. Za Sieť v národnej rade zostalo sedem poslancov, čím stratila nárok na vytvorenie poslaneckého klubu, ktorý musí mať minimálne osem poslancov. „Budeme fungovať ako poslanci za Sieť, ktorí nebudú v tejto chvíli organizovaní do klubu,“ vysvetlil Procházka. 

 

Voči akejkoľvek zmene zákona, aby mohlo poslanecký klub tvoriť menej poslancov, je Procházka veľmi zdržanlivý. Nemyslí si totiž, že je dobré meniť zákony „šité na mieru nejakej konkrétnej personálnej potrebe“. Ak by však boli podľa neho k nejakej zmene zákona vecné argumenty, ktoré nebudú súvisieť s len počtom poslancov, tak by ho možno podporil, ale potreboval by ich počuť. 

Ako šéf strany sám povedal, samého seba do žiadnej funkcie v parlamente nenavrhoval, je rád, že prešli jeho personálne návrhy, a teda podpredseda strany Andrej Hrnčiar ako podpredseda parlamentu. Svoje miesto nevidel ani ako predseda ústavnoprávneho výboru NR SR. „Chcel som urobiť gesto voči Kataríne Macháčkovej a dať jej priestor vo výbore, ktorý vecne zodpovedá jej profesii,“ vysvetlil.

 

 

13:19 - Predsedom parlamentu sa stal Andrej Danko

Novým predsedom parlamentu sa stal predseda Slovenskej národnej rady (SNS) Andrej Danko. Danka v tajných voľbách na ustanovujúcej schôdzi národnej rady podporilo 112 zo 146 prítomných poslancov, 26 bolo proti a osem sa zdržalo. Danko a jeho strana sú členom novej vládnej štvorkoalície Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť.

SNS v parlamentných voľbách 5. marca získala 8,6 percenta hlasov voličov a v národnej rade ju zastupuje 15 poslancov. 

 

Profil nového predsedu NR SR Andreja Danka

Predsedom Národnej rady SR sa dnes stal líder SNS Andrej Danko. V tajnej voľbe mu hlas odovzdalo 112 poslancov, na zvolenie ich potreboval minimálne 76. Danko, ktorý sa dnes stal druhým najvyšším ústavným činiteľom, vo funkcii šéfa NR SR nahradil Petra Pellegriniho (Smer-SD).

 

TASR prináša profil nového predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

 

Andrej Danko sa narodil 12. augusta 1974 v Revúcej. V rokoch 1988-1992 absolvoval štúdium na tamojšom Gymnáziu Martina Kukučína. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave ukončil v roku 1998.

 

Po absolvovaní základnej vojenskej služby v Bratislave založil niekoľko obchodných spoločností so zameraním na reality a ekonomické služby. Od 1. januára 2003 bol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a mohol začať vykonávať advokátsku prax. V roku 2003 začal pôsobiť ako samostatný advokát a vybudoval advokátsku kanceláriu zameranú na právne poradenstvo. Zameriava sa na občianske právo, obchodné právo a zastupovanie pred súdmi. Svoje znalosti využíva aj v dozorných radách významných spoločností v oblasti energetiky a bánk.

 

Ako sympatizant Slovenskej národnej strany (SNS) bol od roku 1997 viackrát nominantom národniarov v rôznych Ústredných volebných komisiách. V rokoch 2006-2010 pôsobil ako asistent v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) v prospech poslancov SNS. Pre SNS tiež vykonával funkciu odborného právneho konzultanta. Ako nominant SNS bol tiež členom parlamentných komisií.

 

Od 17. snemu strany v Ružomberku dňa 25. septembra 2010 sa Andrej Danko stal prvým podpredsedom SNS. Za predsedu SNS ho zvolili 6. októbra 2012. Po neúspechu národniarov v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa mu podarilo vrátiť SNS do slovenského parlamentu.

 

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, získala Slovenská národná strana 8,6 % hlasov voličov (15 kresiel) a stala sa parlamentnou stranou. Spolu s víťaznou stranou Smer-SD a ďalšími stranami Most-Híd a #Sieť podpísali dohodu o spoločnej koalícii pri vytvorení vlády SR. SNS v nej získala post predsedu NR SR a tri ministerské posty.

 

Slovenskú národnú stranu (SNS) povedie aj ďalšie štyri roky jej súčasný predseda JUDr. Andrej Danko. Rozhodol o tom 12. marca 2016 snem strany.

 

 

13:13 - Poslanci za #Sieť nemajú vlastný klub, budú pôsobiť ako nezaradení

Poslanci Národnej rady SR za #Sieť budú v parlamente pôsobiť ako nezaradení. Na zriadenie vlastného klubu totiž nemajú dosť poslancov. Treba ich aspoň osem, #Sieť ich má sedem. Do klubu Mosta-Híd nevstúpili, ani to neplánujú. Povedal to predseda strany Radoslav Procházka.

 

"Nemáme zatiaľ žiadny úmysel vstupovať do iného klubu. Budeme fungovať ako poslanci za #Sieť, ktorí nebudú v tejto chvíli organizovaní v poslaneckom klube," uviedol Procházka.

 

Nevylúčil, že by podporil zmenu zákona, ktorá by znížila počet poslancov potrebných pre vznik klubu z ôsmich napríklad na šesť. Ale zníženie kvóra by nesmelo byť jedinou zmenou.

 

"Nemyslím si, že je dobré meniť zákony šité na mieru konkrétnej personálnej potrebe," zdôraznil s tým, že ak by v novele boli iné vecné argumenty, ktoré nebudú súvisieť len s počtom poslancov za #Sieť, tak je podpora možná.

 

13:07 - Vytvorili poslanecké kluby, najsilnejší je Smer-SD

Politické strany v parlamente na ustanovujúcej schôdzi vytvorili poslanecké kluby. Najsilnejší poslanecký klub má vládny Smer-SD so 49 poslancami, predsedom klubu je Martin Glváč. Opozičnú SaS zastúpi 21 zákonodarcov, predsedom klubu je Martin Poliačik, OĽaNO-NOVA má 19 poslancov, predsedom klubu je Richard Vašečka, klub SNS má 15 členov, predsedom klubu je Tibor Bernaťák, ĽSNS získala 14 mandátov, predsedom klubu je Marian Kotleba. Sme rodina v národnej rade zastupuje 11 zákonodarcov, predsedom klubu sa stal Boris Kollár, Most-Híd má 10 poslancov, predsedom klubu je Gábor Gál. 
Vládnu Sieť zastupuje sedem poslancov, čo nestačí na vytvorenie poslaneckého klubu. Po prvýkrát v histórii sa stalo, že strana, ktorá sa dostala do parlamentu, sa rozpadla pred ustanovujúcou schôdzou, takže nemohla vytvoriť poslanecký klub. Keďže zo strany Sieť odišli traja poslanci – Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík, z pôvodných desiatich mandátov zostalo strane Radoslava Procházku sedem zákonodarcov. Pre Sieť to znamená, že jej poslanci budú pôsobiť ako nezaradení, pretože na vytvorenie poslaneckého klubu nemá strana potrebný počet osem členov. Vládny Most-Híd z pôvodnej jedenástky stratil Zsolta Simona, parlament tak hneď na prvej schôdzi má spolu 11 nezaradených poslancov. 

 

11:17 - Poslanci zriadili prvé dva výbory a zvolili ich šéfov

Poslanci Národnej rady SR dnes zriadili Mandátový a imunitný výbor NR SR a za jeho predsedu v tajnej voľbe zvolili Richarda Rašiho zo Smeru-SD (126 hlasov). Snemovňa zároveň zriadila Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a za predsedu si tajne vybrala Martina Poliačika zo SaS (122 hlasov).

 

Po zvolení ďalších členov týchto dvoch výborov dosluhujúci predseda NR SR Peter Pellegrini (Smer-SD) rokovanie ustanovujúcej schôdze prerušil, aby mohol zasadnúť mandátový a imunitný výbor. Jeho prvou úlohou je preveriť platnosť poslaneckých mandátov.

 

Po prestávke zákonodarný zbor pristúpi k tajnej voľbe predsedu parlamentu. Kandidátom na tento post je Andrej Danko (SNS). Následne sa budú tajne voliť štyria podpredsedovia NR SR. Do týchto funkcií kandidujú Martin Glváč (Smer-SD), Béla Bugár (Most-Híd), Andrej Hrnčiar (#Sieť) a za opozíciu je nominovaná Lucia Nicholsonová (SaS).

 

09:15 Pellegrini otvoril rokovanie, začala sa ustanovujúca schôdza parlamentu

Dosluhujúci predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini dnes otvoril rokovanie ustanovujúcej schôdze parlamentu. Poslanci zvolení v parlamentných voľbách 5. marca dnes vstúpia do siedmeho volebného obdobia. Čaká ich skladanie poslaneckého sľubu, čím sa ujmú svojich mandátov. Na úvod rokovania zaznela štátna hymna SR a plénum si minútou ticha uctilo pamiatku obetí útokov v Bruseli.

 

Poslanci zložia ústavou predpísaný sľub do rúk Pellegriniho. "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života," znie sľub, ktorý poslanci skladajú tak, že po jeho verejnom prečítaní položia pravú ruku na Ústavu SR, povedia "sľubujem" a podajú ruku predsedovi parlamentu. Odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, stráca poslanec mandát.

 

Na programe 20-bodovej schôdze bude aj tajná voľba predsedu Národnej rady SR. Stať sa ním má šéf SNS Andrej Danko, ktorý po svojom zvolení prevezme od Pellegriniho vedenie schôdze. Tá bude pokračovať tajnou voľbou štyroch podpredsedov snemovne. Za Smer-SD kandiduje Martin Glváč, za Most-Híd Béla Bugár, za #Sieť Andrej Hrnčiar a ako zástupca opozície je nominovaná Lucia Nicholsonová (SaS).

 

Ďalšia tajná voľba sa bude týkať predsedov 19 parlamentných výborov. Štvorčlenná koalícia Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť obsadí 11 kresiel, opozičným stranám SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina pripadlo spolu osem predsedníckych pozícií. Opozičná ĽSNS nebude mať žiadneho predsedu výboru.

 

Poslanci si na ustanovujúcej schôdzi utvoria aj poslanecké kluby. Najsilnejší, s počtom členov 49, bude mať Smer-SD, druhý najpočetnejší klub má opozičná SaS (21 poslancov). Nasledujú OĽaNO-NOVA (19), SNS (15), ĽSNS (14) a Sme rodina (11). Most-Híd a #Sieť už prišli o niektorých poslancov, ktorí nesúhlasili so vstupom ich strany do takejto koalície. Bugárovcov tak bude zastupovať desať poslancov a #Sieť len sedem. V prípade strany Radoslava Procházku tento počet na vytvorenie poslaneckého klubu nestačí. Ak nedôjde k inej dohode, poslanci #Siete budú evidovaní ako nezaradení.

 

Po ustanovujúcej schôdzi zloží dosluhujúca jednofarebná vláda Roberta Fica (Smer-SD) do rúk prezidenta SR Andreja Kisku demisiu. Fico vzápätí podá hlave štátu návrh na vymenovanie novej vlády. Štyri strany, ktoré v utorok (22.3.) podpísali koaličnú dohodu, si rozdelili vládne posty tak, že Smer-SD bude mať v kabinete deväť členov, SNS troch, Most-Híd dvoch a #Sieť jedného.

 

Premiérom bude naďalej Robert Fico, vicepremiérom pre investície Peter Pellegrini. Rezort vnútra naďalej povedie Robert Kaliňák, financie Peter Kažimír, zahraničné veci Miroslav Lajčák, kultúru Marek Maďarič, ministerstvo práce Ján Richter, ministrom zdravotníctva bude Tomáš Drucker a ministrom hospodárstva Peter Žiga.

 

SNS na post ministra obrany nominuje Petra Gajdoša, za ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú a na rezort školstva Petra Plavčana. Most-Híd posiela na ministerstvo spravodlivosti Luciu Žitňanskú a rezort životného prostredia povedie László Solymos. Jediným zástupcom #Siete v novej vláde bude minister dopravy Roman Brecely.