Začiatkom mája tohto roku bola hladina CO2 vo vzduchu na Zemi taká vysoká, ako pred zhruba 2 a pol miliónmi rokov. Problém je však v tom, že priemerná teplota na zemskom povrchu sa vtedy pohybovala na úrovni, ktorá bola oproti terajšej o 2 až 3 stupne Celzia vyššia.
Medzinárodné organizácie už dávnejšie upozornili na problematiku globálneho otepľovania a práve preto si dnes ukážeme, že ľudstvo nespí na vavrínoch, ale skutočne sa snažíme život na našej planéte zachrániť.
Viete si predstaviť, že by automobily jazdili na to, čo vypúšťajú? Bol by to kolobeh, vďaka ktorému by sa do ovzdušia nedostávalo stále viac a viac CO2, pretože tento plyn by sa využíval pri stálej výrobe paliva. Nehovoríme o scince-fiction. Ono sa to už dokonca aj deje.
CO2 ako palivo
Spoločnosť Recycling International sídliaca na Islande zachytáva CO2 z emisií neďalekej geotermálnej elektrárne. Elektrina totiž z vodných a geotermálnych zdrojov vyrába vodík a ten sa vďaka katalitickej reakcii s CO2 premieňa následne na metanol. Spoločnosť tento metanol predáva ako prísadu do benzínu aj ako na výrobu bionafty. Pri celom procese tejto výroby sa navyše produkuje len malé množstvo emisií. Ďakovať za to môžeme nízko-uhlíkovej elektrickej sieti.
A nie je to jediný príklad. Priamo naprieč Atlantickým oceánom sa ocitneme v Kanade, kde spoločnosť Canadian Carbon Engineering využíva technológiu "Air to Fuels" (vzduch do paliva). Z uhlíka tu vzniká kvapalné palivo, ktoré využíva oxid uhličitý (CO2) z atmosféry. CO2 sa zachytáva priamo zo vzduchu a využíva obnoviteľnú energiu na delenie vody (H2O) na vodík (H) a kyslík (O).
Vodík a oxid uhličitý sa za pomoci uhľovodíka zmenia na naftu alebo benzín. A všetci vieme, na čo slúžia tieto kvapaliny. Najlepšie na tom celom je, že tento druh paliva je porovnateľný s existujúcim, ktoré sa tankuje do všetkých motorových vozidiel.
Svoje sily spojili aj Južná Kórea a USA, konkrétne vedci z UNIST a Georgia Institue of Technology. Využili vo svoj prospech to, čo sa v prírode deje už od nepamäti. Keď sa do oceánu dostane CO2, okysličí ho, teda sa stane kyslím. Oxid uhličitý sa preto pokúsili zaviesť do roztoku s morskou vodou a hydroxidom sodným.
CO2 pridávali a kyslosť roztoku sa stále zvyšovala. Okrem toho sa v roztoku zvyšoval aj počet protónov a úmerne klesali elektróny. Inými slovami, dochádzalo k tvorbe elektrickej energie a vodíku. Táto technológia by sa podľa vedcov mohla časom používať aj v batériách, ktoré by premieňali CO2 na energiu, alebo teda v batériách pre automobily na vodíkový pohon.
Všetky tieto výskumy a skúšky však spája jeden veľký problém, a tým je veľmi náročné a vysoké finančné zaťaženie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies