Odborníci na klímu bijú na poplach! Na grónskom ľadovci prekvitajú rastliny produkujúce metán

Na značných plochách roztopeného grónskeho ľadového príkrovu sa v súčasnosti vytvára vegetácia, čo predstavuje riziko zvýšených emisií skleníkových plynov, stúpajúcej hladiny morí a nestability krajiny. Štúdia zdokumentovala zmeny od 80. rokov 20. storočia a ukazuje, že veľké plochy ľadu nahradili neúrodné skaly, mokrade a krovinatý porast, čím sa zmenilo životné prostredie.

Analýza satelitných záznamov ukázala, že za posledné tri desaťročia sa roztopilo približne 11 000 km² grónskeho ľadovca a ľadovcov, čo zodpovedá rozlohe Albánska a predstavuje 1,6 % celkovej ľadovej pokrývky. S ústupom ľadu sa rozloha územia, na ktorom rastie vegetácia, zväčšila o 33 774 km², čo je viac ako dvojnásobok plochy, ktorú pokrývala na začiatku štúdie.

Zistenia poukazujú na takmer štvornásobný nárast mokradí v Grónsku, ktoré sú zdrojom emisií metánu. Najväčší nárast hustej mokraďovej vegetácie nastal v okolí Kangerlussuaq na juhozápade a v izolovaných oblastiach na severovýchode.

Vedci tvrdia, že ústup ľadu spôsobuje vyššia teplota vzduchu a od 70. rokov 20. storočia sa tento región otepľuje dvojnásobne rýchlejšie, než je celosvetový priemer. V Grónsku boli priemerné ročné teploty vzduchu v rokoch 2007 až 2012 o 3°C vyššie ako priemer v rokoch 1979 až 2000. Podľa zistení existujú náznaky, že zvýšená vegetácia má za následok ďalší úbytok ľadu.

Jonathan Carrivick, vedec z Univerzity v Leedsi a spoluautor štúdie uverejnenej v časopise Scientific Reports, povedal: "Zaznamenali sme náznaky, že úbytok ľadu spúšťa reakcie, ktoré povedú k ďalšiemu úbytku ľadu a ďalšiemu "zazelenaniu" Grónska, kde ubúdajúci ľad odkrýva holé skaly, ktoré potom osídľuje tundra a nakoniec aj kríky. Voda uvoľnená z topiaceho sa ľadu zároveň premiestňuje sedimenty a bahno, ktoré nakoniec vytvárajú mokrade a slatiny." 

Dr. Michael Grimes, hlavný autor správy, povedal: "Rozširovanie vegetácie, ku ktorému dochádza súčasne s ústupom ľadovcov a ľadovej pokrývky, výrazne mení tok sedimentov a živín do pobrežných vôd."

"Tieto zmeny sú kritické najmä pre pôvodné obyvateľstvo, ktorého tradičné spôsoby lovu sú závislé od stability týchto citlivých ekosystémov. Okrem toho úbytok ľadovej hmoty v Grónsku významne prispieva ku globálnemu zvyšovaniu hladiny morí, čo je trend, ktorý predstavuje významné výzvy v súčasnosti aj v budúcnosti," dodal Grimes.

Vedci využili svoje zistenia na vytvorenie modelu na predpovedanie tých oblastí Grónska, v ktorých v budúcnosti pravdepodobne dôjde k "výrazným a zrýchleným" zmenám, aby mohli situáciu naďalej monitorovať.