Ochranári nevedia, či Arnold obsadí hniezdo sledované kamerou

„Orol Arnold po tom, čo úspešne obhájil svoje teritórium a našiel si novú partnerku, zrejme neobsadí toto hniezdo, ale nájde si druhé,“ povedal pre SITA riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko. Orly krikľavé podľa neho majú niekoľko hniezd, ktoré využívajú na hniezdenie. „To, aké hniezdo si nakoniec vyberie, je lotéria, keďže ich má v teritóriu viac, ale to už musíme nechať na neho a jeho partnerku. V hre je stále aj to naše s kamerou,“ dodal Majko. Orly podľa Majka nenocujú v hniezde, ale na konároch, takže ani takýmto spôsobom sa nedá určiť, ktoré hniezdo si pár vyberie na výchovu mláďat.

V čase zahniezdenia už ochranári nechcú rušiť orly prípadným premiestňovaním kamery. O tom, že Arnold so svojou partnerkou s najväčšou pravdepodobnosťou zahniezdi, svedčí aj to, že ich ochranári v uplynulých dňoch sledovali i počas párenia. Premiestnenie celého kamerového systému je podľa Majka náročné technicky i finančne. Rušenie orlov v čase hniezdenia by bolo príliš veľkým rizikom. 

Napriek všeobecne pozitívnym ohlasom na projekt sledovania orla Arnolda pomocou vysielačky umiestnenej na jeho chrbte, objavilo sa aj niekoľko kritických ohlasov. Už počas jeho letu z Afriky, keď sa špekulovalo o jeho pomalom presune na Slovensko, niektorí ľudia vyslovili obavu, či jeho spomalenie nespôsobuje práve bremeno v podobe vysielačky umiestnenej na jeho chrbte. „Na to, prečo niektoré vtáky priletia skôr a iné neskôr, presnú odpoveď zatiaľ nemáme, možno rozmnožovací pud sa u niektorých jedincov začne prejavovať a pôsobiť skôr a u iných neskôr,“ povedal Majko. Hoci Arnold priletel na hniezdisko neskôr, nič nezmeškal. Orly krikľavé zatiaľ na znáškach ešte nesedia. Arnoldove zariadenie je mikro GPS-GSM modul so solárnym dobíjaním s hmotnosťou 30 gramov. Podobné zariadenia podľa Majka používajú ornitológovia v celej Európe. Osobne si nemyslí, že za jeho neskorším príletom na Slovensko je záťaž na jeho chrbte. 

Objavili sa aj kritické ohlasy k používaniu peňazí daňových poplatníkov na takýto projekt. Pavol Majko však zdôraznil, že celý projekt sledovania orla Arnolda financujú zo sponzorských príspevkov, ako i príspevkov obyčajných ľudí, ktorí z vlastnej iniciatívy posielajú peniaze na podporu monitorovania orla Arnolda. Mnohé pozorovania v teréne robia ochranári v čase svojho osobného voľna. „Tento projekt robíme najmä pre verejnosť, aby získala čo najviac informácií o vzácnych orloch v Tatrách, aby sme sa aj my dozvedeli množstvo užitočných informácií. Ubezpečujem všetkých, že ak by orol mal trpieť a zariadenie by mu znepríjemňovalo život, vieme mu ho dať dole,“ dodal Majko.