REPORTÁŽ Kresťania majú Veľkú noc, ako prežíva sviatky jari židovská komunita?

„Náš sviatok sa volá Pesach alebo tiež Sviatok nekvasených chlebov, a je to deň, kedy sa začína takzvaný dátum odchádzania,“ otvára svoje rozprávanie profesor Traubner. Je to jeden z najvýznamnejších a najstarších židovských sviatkov.  Tradícia hovorí, že má až 3 000-ročnú tradíciu, prekvapuje Čestný predseda ŽNO na Slovensku, najmä v období zložitej zmeny názvov sviatkov v katolíckej cirkvi.

Podľa profesora Traubnera je tento Pesach veľmi príjemný, veselý, a to najmä preto, že charakterizuje oslobodenie – odchod židovskej komunity z egyptského otroctva. Pomenovanie Sviatok nekvasených chlebov sa používa aj preto, lebo Židia boli počas  úteku púšťou bez akýchkoľvek zásob a nemali čas, aby chlieb vykvasil, a tak vznikol maces.

„Ja mám Pesach veľmi rád, pretože máme spoločnú rodinnú večeru,“ hovorí profesor Traubner a pokračuje: „Predchádza jej príprava, minimálne však odstránenie všetkého kvaseného, čo sa v dome nachádza, tzv. chamec.“     

Samotný sviatok trvá viac ako týždeň, prvý a posledný deň sú takzvané Veľké sviatky. V rámci nich sa  používa odlišný riad na prípravu rôznych druhov jedla, u niektorých Židov aj celoročne. Súvisí to napríklad z tradíciou „Nevar kozľa v mlieku jeho matky“, preto sa v rovnakom hrnci nemôžu variť mäsité a mliečne potraviny.

Vo wikipédii sa dočítame, že Pesach (hebr. פסח) alebo pascha, v Biblii Sviatok nekvasených chlebov (hebr. חג המצות - Chag ha-macot), nesprávne (židovská) Veľká noc, je židovský pútnický sviatok slávený na jar, pripomienka exodu Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Keď faraón ani po deviatich ranách nechcel Židov prepustiť, pobil Hospodinov anjel všetkých egyptských prvorodených (ľudí aj zvieratá).

Prečítajte si tiež: Prekvapenie Veľkého piatka: Deň, keď sa osamelosť, smrť a hriech sklonili pred najväčšou láskou 

Židia si však na Boží rozkaz natreli veraje svojich dverí krvou obetovaného baránka, a tak ostali ušetrení (Ex 12, 3-11). Sviatok sa začína 15. dňa židovského mesiaca nisan a trvá sedem (v Izraeli), resp. osem (v diaspóre) dní. Podľa niektorých religionistov vznikol Pesach pravdepodobne historizáciou dvoch archaických jarných sviatkov, pastierskeho (obeta prvorodeného baránka) a roľníckeho (sviatok nekvasených chlebov).

Najdôležitejším rituálom Pesachu je tzv. pesachový seder, ritualizovaná rodinná večera, pri ktorej hlava rodiny predčíta deťom príbeh exodu z bohato ilustrovanej knižky, pesachovej hagady. Viac o tomto sviatku a čo nesmie chýbať na sederovom stole, sa dozviete v našom videu.