Nové označovanie kvality vín sa zatiaľ príliš neujalo

Na Slovensku už rok platí takzvaný vinohradnícky zákon, ktorý okrem iného priniesol aj zmeny v označovaní kvality vín. Upravil nové pravidlá, ktoré sú platné v krajinách Európskej únie.
Predsedníčka Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov Oľga Bejdáková na otázku TASR do akej miery sa nový zákon osvedčil v praxi slovenských vinárov a vinohradníkov, odpovedala: "Myslím si, že tento rok je dosť špecifický na to, aby sme dokázali hodnotiť dopad legislatívy na slovenských vinohradníkov a vinárov. Už len preto, že v tomto vinohradníckom roku došlo k veľmi špecifickým meteorologickým, klimatickým podmienkam. Azda aj preto sa ľudia v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti stále stotožňujú s pôvodnou vinárskou legislatívou platnou od roku 1996. V jej duchu sme vychovali našich vinárov i vinohradníkov a tiež konzumentov vín, ktorí sa orientujú podľa zaužívaných priorít určujúcich kvalitu vína. Odvíja sa od obsahu cukru v hrozne v čase oberačky," povedala Bejdáková.
Slovenskí výrobcovia ponúkali na trh vína, ktorých kvalita sa označovala ako stolové, akostné a akostné vína s prívlastkom. "Pre nás je táto hodnota vín stále prioritná. Tieto prvky sme dokázali vsunúť aj do novej legislatívny. Tá v súčasnosti hovorí, že poznáme vína bez zemepisného označenia, čo sú menej kvalitné stolové vína. Ďalej vína so zemepisným označením, čo reprezentuje strednú akoby akostnú až nižšiu triedu, a potom sú to vína s chráneným zemepisným označením, čo sú vína, ktoré zatrieďujeme medzi vína akostné s prívlastkom. K týmto novým označeniam sme si však priradili označenia vína s prívlastkom a s chráneným označením pôvodu. Naši konzumenti sa tak môžu popri novej terminológii zorientovať aj v zaužívaných pojmoch, ako sú vína kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna a podobne. Je to kategorizácia, ktorá je pre našu určitú slovenskú kultúru vína, prípadne českú či nemeckú, veľmi dôležitá," dodala Bejdáková.

Zdroj: TASR