Nezabudnuteľný Holanďan Ruud Gullit bude mať 55 rokov

Bývalý hviezdny hráč talianskeho klubu AC Miláno, ktorý v súčasnosti pôsobí ako asistent holandského reprezentačného trénera Dicka Advocaata, patril v 80. a 90. rokoch 20. storočia k ozdobám futbalových trávnikov.

V roku 1987 získal Zlatú loptu ako najlepší hráč Európy. Ocenenie venoval vtedajšiemu juhoafrickému bojovníkovi proti apartheidu a neskôr juhoafrickému prezidentovi Nelsonovi Mandelovi. Podľa časopisu World Soccer, bol v rokoch 1987 a 1989 vyhlásený za najlepšieho svetového futbalistu.

Ruud Gullit, rodným menom Ruud Dil sa narodil 1. septembra 1962 v hlavnom meste Holandska Amsterdame. Futbalové priezvisko Gullit používal po otcovi, ktorý mal surinamský pôvod. V občianskom živote sa podpisoval ako Dil, čo bolo priezvisko jeho matky, amsterdamskej rodáčky.

Klubové začiatky strávil ako žiak v tíme ASV Meerboys. V roku 1975 sa rodina presťahovala do amsterdamskej časti Old West. Aj preto sa z dresu Meerboys prezliekol do trička tímu AFC DWS (Door Wilskracht Sterk). Vyššiu úroveň profesionálneho futbalu okúsil ako hráč HFC Haarlem, v ktorom pôsobil v rokoch 1979–1982.

Prvé veľké triumfy dosiahol vo farbách holandského mužstva Feyenoord Rotterdam. Počas trojročného (1982-1985) pôsobenia v tomto tíme získal titul holandského majstra (1984) a v tom istom roku zvíťazil aj v Holandskom pohári.

Z Rotterdamu v roku 1985 prestúpil do holandského PSV Eindhoven, s ktorým sa v dvoch rokoch za sebou (1986, 1987) stal holandským majstrom. Jeho futbalová kvalita a cena neustále rástli a holandské ligové trávniky začali byť pre rýchlonohého Gullita pritesné.

Aj preto v roku 1987 prestúpil z PSV do AC Miláno, kde spolu s krajanmi Frankom Rijkaardom a Marcom van Bastenom vytvorili z milánskeho klubu koncom 80. a začiatkom 90. rokov minulého storočia jeden z najlepších klubov na svete. Hneď v prvom roku svojho pôsobenia v Miláne oslávil titul v Serii A. V druhej sezóne (1988/1989) pomohol milánskemu AC na ceste za víťazstvom v Európskom pohári majstrov (EPM, dnes Liga majstrov). Vo finálovom zápase proti rumunskej Steaua Bukurešť prispel k víťazstvu 4:0 dvoma gólmi. Aj v nasledujúcej sezóne (1989/1990) patril k oporám tímu pri obhajobe titulu v EPM. V sezóne 1992/1993 vyhral s milánskym tímom Ligu majstrov a s "rossoneri" získal v rokoch 1992 a 1993 aj ďalšie dva tituly v Serii A.

V rokoch 1993 – 1995 hosťoval v Sampdorii Janov, ktorej v roku 1994 dopomohol k zisku Talianskeho pohára, keď vo finále vsietil rozhodujúci gól práve proti AC Miláno.

Po takmer ôsmich rokoch opustil Apeninský polostrov, aby hráčsky a neskôr aj trénersky zakotvil v anglickom tíme Chelsea Londýn. V londýnskom klube znovu hráčsky pookrial a po prvej sezóne (1995/1996) skončil v ankete Hráč roka anglickej ligy na 2. miesto za Ericom Cantonom z Manchestru United. V lete 1996 po odchode trénera Chelsea Glenna Hoddla k anglickej reprezentácii sa stal hrajúcim manažérom a hneď v prvej sezóne (1996/1997) na tomto poste triumfoval s Chelsea ako prvý mimo britský tréner v histórii v FA Cupe. Hrajúcim trénerom londýnskeho klubu bol do roku 1998, keď nielen ukončil aktívnu kariéru, ale zasadol na trénerskú lavičku anglického Newcastle United.

Po Newcastle trénoval v rokoch 2004–2005 Feyenoord Rotterdam. Z rodného Holandska odišiel v roku 2007 na rok do Spojených štátov amerických (USA), kde viedol tím Los Angeles Galaxy. Ako tréner okúsil aj najvyššiu ruskú ligu, keď v roku 2011 nakrátko viedol čečenské mužstvo Terek Groznyj. Od mája 2017 je asistentom holandského reprezentačného trénera Dicka Advocaata.

Nezabudnuteľné momenty zanechal Gullit aj ako líder holandskej reprezentácie. S jeho menom sú spojené hlavne majstrovstvá Európy v roku 1988. Vo finálovom zápase proti vtedajšiemu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) skóroval hlavou a po góle jeho vtedajšieho súputníka z milánskeho AC Marca van Bastena, priviedol ako kapitán tím "oranjes" k titulu majstrov Európy. Dodnes je to jediný titul holandskej reprezentácie na najvyššom fóre.