BERLÍN - Neúspešní žiadatelia o azyl v Nemecku sa budú musieť vrátiť späť do Afganistanu už začiatkom budúceho týždňa. Deportácie do krajiny boli pozastavené po smrtiacom samovražednom útoku v Kábule, ktorý sa odohral minulý mesiac.
Po výbuchu 31. mája, ktorý zabil viac ako 150 ľudí a vážne poškodil nemecké veľvyslanectvo, kancelárka Angela Merkelová oznámila dočasné pozastavenie deportácií do Afganistanu, s výnimkou bezpečnostných hrozieb, zločincov a tých, ktorí odmietli odhaliť svoju identitu.
Politika bola predmetom bezpečnostného preskúmania, pričom Merkelová vyhlásila, že zákaz je pravdepodobne zrušený až do júla. Nemecký denník Der Spiegel vydal správu o plánovanom deportačnom lete z Lipsku do Kábulu už budúcu stredu, vláda tento krok však zatiaľ nepotvrdila. Rovnako nepotvrdila ani plánovanú deportačnú politiku, keďže sa snažila vyhnúť verejným protestom, ktoré sužovali krajinu počas procesu deportácií Afgancov naspäť do ich rodnej zeme.
V Nemecku momentálne žije asi 250 000 Afgancov a takmer 12 000 ľudí čaká na návrat do svojej vlasti v rámci politiky, ktorú zaviedla nemecká vláda ešte koncom roka 2016. Podľa informácii bolo doteraz deportovaných len 50 migrantov z krajiny.
"Federálna vláda nesmie brániť bezpečnostnej situácii v Afganistane a musí predložiť novú situačnú správu, ktorá odráža skutočnú situáciu v krajine," povedal predseda Green Party Simone Peter, zástupca niekoľkých ľavicových a stredoľavých strán, ktorí sa postavili proti deportačným princípom.
"Pokiaľ nie je nemecké veľvyslanectvo v Afganistane funkčné a nie je zaručený oficiálny tlmočník v, nechcem byť zodpovedný za posielanie ľudí z Porýnia-Falcka naspäť do krajiny," uviedla ministerka pre integráciu Anne Spiegel, ktorá potvrdila vládne plány na tlačovej besede pre agentúru DPA.
Vyšší úradník z bavorských spojencov Merkelovej, CSU, sa tiež vyjadril, že je príliš skoro na to, aby sa obnovili deportácie, ktoré strana predtým obhajovala.
V tomto roku bolo prijatých menej ako polovica žiadostí o azyl v porovnaní s ostatnými rokmi. Hlavným dôvodom je, že momentálne je identita žiadateľov veľmi ťažko overiteľná a mnohí z nich sú bývalými členmi Talibanu či Islamského štátu.