Na Slovensku je nevôľa politikov riešiť klimatickú krízu

„Stačí sa pozrieť na postoj vlády k aktuálnej otázke závislosti od fosílneho plynu, ktorá nás ženie hlbšie a hlbšie do klimatickej krízy a prispieva k financovaniu utrpenia, ktorého sme svedkami na Ukrajine," poznamenala Juríková. Pýta sa, čo sa ešte musí stať, aby vláda začala investovať do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie.

Správa podľa Greenpeace potvrdzuje, že plány a politiky krajín v oblasti klímy nie sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Poskytuje tak vládam rámec, ako splniť sľuby o prehodnotení národných cieľov v oblasti mitigácie klimatickej krízy do konca roka, ku ktorým sa zaviazali vlani v Glasgowe na samite OSN o klíme.

Environmentalisti podotkli, že na ďalšom samite COP27, ktorý sa uskutoční koncom tohto roka v Egypte, budú musieť krajiny reagovať aj na závery IPCC týkajúce sa nedostatku opatrení.

Svet v súčasnosti podľa správy IPCC smeruje ku „katastrofickému" zvýšeniu globálnych teplôt o 3,2 stupňa Celzia. Do roku 2050 musí úplne prestať spaľovať uhlie, obmedziť používanie ropy o 60 percent a plynu o 70 percent. Odborníci dospeli k záveru, že uhlíkové emisie musia dosiahnuť svoj vrchol a začať prudko klesať ešte pred rokom 2025, ak chcú signatári Parížskej klimatickej dohody udržať globálne otepľovanie na úrovni dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie.