BRATISLAVA – Ak si zamestnávateľ bude môcť vybrať, či dá prácu zdravotne hendikepovaným osobám, alebo zaplatí namiesto toho zákonné odvody, k reálnemu zvýšeniu zamestnanosti hendikepovaných ľudí nepríde. Myslí si to výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Marian Mesároš, ktorý poukazuje na to, že zamestnávatelia uprednostňujú platbu odvodov štátu.
Za nízkou motiváciou zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím vidí Mesároš nedostatočnú finančnú pomoc od štátu na vytváranie pracovného prostredia vhodného pre takéto osoby, ale aj predsudky voči osobám so zdravotným postihnutím.
Riaditeľ SNSĽP zároveň upozornil na to, že zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím nemôže byť vnímané iba ako povinnosť zamestnávateľa. "K tejto problematike je potrebné pristúpiť z hľadiska širšej pracovnej a sociálnej integrácie hendikepovaných ľudí," vysvetlil.
Zastáva preto názor, že ak zamestnávateľ nechce alebo nemôže zamestnať osobu so zdravotným postihnutím priamo, mal by mať alternatívne zazmluvnenú chránenú dielňu alebo chránené pracovisko ako subdodávateľa.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov určuje, že každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, musí zamestnať aj osoby so zdravotným postihnutím. Tieto osoby by mali tvoriť 3,2 % všetkých zamestnancov. V prípade nesplnenia si tejto zákonnej povinnosti musí zamestnávateľ zaplatiť odvod v hodnote 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy alebo má možnosť objednať si službu alebo tovary z chránených dielní alebo chráneného pracoviska. Za porušenie tejto povinnosti hrozí zamestnávateľovi pokuta až do výšky 33.194 eur.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies