Ministri schválili novú energetickú politiku

Energetická politika napríklad počíta s výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Okrem výstavby tohto energetického zdroja počíta nová energetická politika aj s projektom vodnej elektrárne Sereď a s výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ. Do budúcnosti by sa mala posúdiť aj možnosť využitia hydroenergetického potenciálu v rámci komplexného využitia Dunaja nad Bratislavou. 

Podľa návrhu EP elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energií by sa po roku 2020 už nemala podporovať vyššími výkupnými cenami. Slovensko by malo uprednostňovať tie druhy obnoviteľných zdrojov, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby, a ktorých výkupné ceny budú najbližšie trhovým. Slovensko by sa malo v rámci využívania obnoviteľných zdrojov zamerať najmä na biomasu a na malé vodné elektrárne. 

Energetická politika otvára dvere aj veterným elektrárňam. Ich výstavba je v súčasnosti pozastavená. V budúcnosti bude prebiehať výstavba veterných elektrární na princípe reverznej aukcie. Pri nej sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie a investori sa budú uchádzať o ich výstavbu s ponukou výkupných cien. Povolenie stavať tieto zdroje energií tak dostanú investori, ktorí ponúknu najnižšiu výkupnú cenu elektriny. Čo sa týka slnečných elektrární, tak politika počíta už len s ich výstavbou na budovách. Slnečné elektrárne s výkonom nad desať kilowattov už nebudú podporované vyššími výkupnými cenami elektriny. 

V plynárenstve nemá Slovensko podľa návrhu EP do budúcnosti veľké nové plány. Medzi najväčšie a najdôležitejšie projekty v oblasti plynárenstva zaradilo ministerstvo hospodárstva výstavbu plynovodov s Poľskom a Maďarskom. Ide však už o známe projekty, ktoré sú viac či menej rozpracované. S Maďarskom by malo byť plynovodné prepojenie v prevádzke od začiatku budúceho roka. Čaká sa na maďarskú stranu, slovenská strana je na prevádzku pripravená už dlhšie. Projekt plynovodného prepojenia s Poľskom, ktorý by mal Slovensko stáť vyše 142 miliónov eur, je vo vysokom štádiu rozpracovanosti. Projekt získal status projektu spoločného záujmu EÚ. 

Do EP zahrnula vláda aj projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom. Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline má prepájať ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni. Podľa návrhu energetickej politiky je strategickým projektom v oblasti ropy aj rekonštrukcia ropovodu Adria. V otázke dodávok tepla by sa mal dočkať vyššej podpory zo strany štátu systém centrálneho zásobovania teplom.