BUDAPEŠŤ - Pamätný deň Maďarov vysťahovaných z Československa v roku 1947 je aj o súčasnosti, vyhlásil dnes v maďarskom parlamente podpredseda zákonodarného zboru Gergely Gulyás.
"Kým existuje v Európe krajina, kde môžu figurovať v právnom poriadku ustanovenia Benešových dekrétov, ktoré sú v rozpore so základnými hodnotami medzinárodného práva a sú založené na princípe kolektívnej viny, zatiaľ tento deň nie je iba dňom spomienky," cituje Gulyása agentúra MTI.
"Systematická diskriminácia Maďarov žijúcich na Felvidéku po druhej svetovej vojne protirečí všetkému tomu, čo považovali vtedy a považujú aj teraz za hodnoty západnej demokracie," povedal podpredseda maďarského parlamentu. Podľa jeho slov po tejto kalvárii bolo pre mnohých presídlenie do Maďarska vykúpením.
Najväčším problémom predstaviteľov Československa po druhej svetovej vojne bolo vytvoriť z mnohonárodného štátu jednotný národný štát, v ktorom nemali miesta ani Nemci ani Maďari, povedal Gulyás.
Poslanci maďarského parlamentu 5. decembra 2012 rozhodli, že 12. apríl bude pamätným dňom Maďarov vysťahovaných z Československa v roku 1947. V tento deň po ukončení druhej svetovej vojny sa totiž začalo s ich vysťahovaním z južného Slovenska.
"Maďarský parlament považuje za dôležité dôstojne si spomenúť na takmer 100.000 Maďarov, vylúčených z Československej republiky vplyvom Benešových dekrétov, a podporuje organizovanie spomienkových podujatí a prípravu vzdelávacích materiálov, ktoré súvisia s vysťahovaním Maďarov z Felvidéku," uvádza sa v zdôvodnení rozhodnutia o pamätnom dni.
Felvidék je maďarský termín pre tzv. Hornú zem - historické pomenovanie časti Rakúsko-Uhorska, zhodujúcej sa s územím dnešného Slovenska.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies