Lajčák: Britské referendum nie je blesk z jasného neba, ľudia musia pocítiť prínosy EÚ

Tento moment si zároveň vyžaduje bezodkladnú vnútornú reflexiu EÚ. Jej cieľom by malo byť posilniť dôveru občanov v spoločný európsky projekt, rozvíjať jeho hmatateľné prínosy a obhájiť výsledky integračného procesu na našom kontinente. Potrebujeme jednotnú, lepšiu a zrozumiteľnejšiu Európu. Uvádza sa to v politickej časti programu slovenského predsedníctva, ktorý dnes schválila vláda.

„Agende EÚ budú v najbližších mesiacoch dominovať praktické i politické následky referenda v Spojenom kráľovstve. Únia stojí pred náročnými rokovaniami o budúcom usporiadaní vzťahov so Spojeným kráľovstvom, ktorých rámcom je článok 50 Zmluvy o Európskej únii,“ konštatuje sa v programe.

Ako po skončení rokovania vlády vysvetlil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, pred tým, ako Briti oficiálne aktivujú článok 50, je potrebné si vyjasniť, ako budeme rokovať, kto bude za Európsku úniu rokovať a aké sú princípy. „V tejto chvíli sú dva princípy - nerokujeme individuálne, kým článok 50 nebude spustený. Po druhé – rovnováha práv a povinností – to znamená, že o čo ambicióznejší budú Briti pokiaľ ide o ich využívanie vymožeností Európskej únie, o to viac budú musieť prevziať aj povinnosti, ktoré s tým súvisia,“ vysvetlil.

Počas SK PRES nás teda podľa Lajčáka čaká povedať si, aké sú pozície a východiská. Ako dodal šéf slovenskej diplomacie, lídri sa zhodli, že proces vystúpenia a dohodnutia budúcich vzťahov musia viesť členské štáty a tvárou členských štátov je na najbližších šesť mesiacov práve Slovensko.

V súvislosti s brexitom bude podľa Lajčáka druhou témou to, aby sme si povedali, čo robí Európska únia zle, prečo britské referendum dopadlo tak, ako dopadlo, a prečo narastajú antieurópske sily. „ Britské referendum nie je blesk z jasného neba. Je to potvrdenie nejakých príznakov a my musíme nájsť na to odpoveď. Tá reflexia sa začala včera, prvé významné podujatie bude v septembri v Bratislave a tá ambícia je, aby sa do jari budúceho roka EÚ s týmto vysporiadala a bola schopná predložiť atraktívnu ponuku svojim občanom,“ dodal minister.

Politická časť programu hovorí aj o tom, že migračná a utečenecká kríza preverila schopnosť EÚ riadiť vonkajšie hranice či udržať celistvosť schengenského priestoru. Teroristické útoky zase upriamili pozornosť na vzájomnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti. „Únia sa v súčasnosti nachádza na križovatke. Buď bude pokračovať jej fragmentácia, alebo sa zomkne smerom k väčšej súdržnosti a dlhodobo udržateľným riešeniam zrozumiteľným pre občana,“ dodáva sa v programe. Priority predsedníctva sú preto odrazom ambície zvýšiť jednotu, súdržnosť a odolnosť únie voči vonkajším i vnútorným výzvam a posilniť dôveru občanov v európsky projekt.