Ladislav Molnár sa opäť vrátil do 1.ligy

Nebolo to tak dávno, keď ešte ako tréner LAFC Lučenca na konci minulej sezóny vyhlásil: „V LAFC zostanem ešte minimálne jednu sezónu.“ Lučenec vypadol do 3.ligy – Východ, avšak už po 5.kole prišla trénerská výmena a Molnár po vzájomnej dohode s klubom skončil. Objektívne však treba podotknúť, že situácia v lučeneckom futbale nie je vôbec ideálna. Svedčí o tom aj fakt, že počas uplynulej sezóny sa pri trénerskom kormidle vystriedali hneď traja tréneri – Stanislav Lieskovský, Miroslav Kovanič a Ladislav Molnár. Toho teraz nahradil jeho doterajší asistent, Štefan Dohnálek. V klube nie sú financie a to sa odrazilo aj na kvalite kádra, a preto niet divu, že po 5.kole má Lučenec bilanciu 1-0-4 a skóre 4:10 a je až na predposlednom, 15.mieste.

Molnár však bez práce nezostal. Vrátil sa opäť do druhej najvyššej slovenskej súťaže, kde začal trénovať MFK Dolný Kubín. V klube nahradil trénerskú dvojicu Pavol Bača – Dušan Tittel st., ktorí po zápase so Sencom rezignovali na svoje posty. Finančná situácia však nie je ružová ani v tomto klube (ostatne ako vo väčšine slovenských klubov) a tak bude zaujímavé sledovať ako sa novému trénerovi bude dariť. Asistovať mu bude Michal Holub, ktorý v klube aktívne hrá. Molnárovi premiéra proti Michalovciam vyšla a Dolný Kubín sa v 8.kole radoval z prvej výhry v aktuálnej sezóne, čomu pomohla aj červená karta hostí v 27.minúte. V ďalšom kole sa Dolný Kubín predstaví na ihrisku Dubnice a určite sa pokúsi nadviazať na výsledok z posledného kola.     

Kariéra tohto sládkovičovského rodáka je pestrá a bohatá. Ešte ako hráč začínal v Plastike Nitra (1982-88), neskôr to bola ZVL Žilina (1988-89) a potom pôsobil v najlepších slovenských tímoch (svojho času), keď obliekal dresy bratislavských klubov Inter (1989-94) a Slovan (1994-96) a kariéru zavŕšil v 1.FC Košice (1996-99). Počas svojej hráčskej kariéry nazbieral mnoho trofejí, keď získal päť titulov majstra Slovenska, Slovenský a aj Československý pohár. V závere svojej kariéry sa mu podarilo s tímom 1.FC Košice prebojovať až do skupinovej fázy Ligy majstrov (sezóna 1997/98), kde sa v skupine B, označovanej aj ako „skupina smrti“ stretli s tímami ako Manchester United, Juventus Turín a Feyenoord Rotterdam. Síce Košice nezískali v skupine ani bod, ale tie zážitky, keď stojíte v bráne proti hráčom ako Andy Cole, Teddy Sheringham, Paul Scholes, Ryan Giggs (Man Utd), Del Piero, Zidane, Inzaghi (Juventus) alebo Cruz, Van Bronckhorst (Feyenoord), tak tie mu už nezoberie nikto. Tí skôr narodení si ešte možno budú pamätať ako si už vtedy dirigoval obranu a živo gestikuloval so spoluhráčmi. Vtedy ešte z pozície brankára, ale vodcovská a búrlivá povaha bola v ňom už aj v tých časoch. Jeden zápas odohral aj v československej reprezentácii a ďalších 24 reprezentačných štartov pridal v slovenskej reprezentácii.

Po skončení aktívnej hráčskej kariéry sa dal na trénerskú dráhu, ktorá je oveľa pestrejšia ako tá hráčska. Ako tréner začínal v Košiciach (1999-2000), nasledovala Trnava (2001) a VTJ Koba Senec (2002). V tom istom roku dostal prvé zahraničné angažmán, keď odišiel do Maďarska trénovať FC Újpest, kde však mal problémy s uznaním slovenskej trénerskej A-licencie a oficiálne bol trénerom brankárov, avšak príprava celého tímu bola v jeho réžii. To, že bol v tom čase mimoriadne tvrdým trénerom, potvrdzuje aj dohra po zápase úvodného kola Dunaújváros – Újpest, keď po prehre svojich zverencov 1:3 nasmeroval klubový autobus na domovský štadión a hráči museli trénovať o 22.00. V Maďarsku však neostal dlho, keď sa ešte v tom istom roku vrátil na Slovensko, kde začal trénovať Petrochemu Dubová. Asi najväčší trénerský úspech ho však ešte len čakal a to v Banskej Bystrici. V roku 2003 zasadol na trénerskú stoličku Dukly, ktorá čerstvo postúpila do najvyššej slovenskej ligy. Molnárovi sa hneď v úvodnej sezóne 2003/04 podarilo doviesť tím na druhé miesto v lige, čo klubu zaistilo kvalifikačné predkolo pohára UEFA. V 1.predkole ich čakal súper z Azerbajdžanu, Karabach Baku, s ktorým si poľahky poradili s celkovým skóre 4:0 (3:0d, 1:0v). V 2.predkole ich čakal švajčiarsky  FC Wil 1900, ktorý vtedy vypadol do 2.ligy. Dukla si poradila aj s týmto súperom s celkovým skóre 4:2 (3:1d, 1:1v) a postúpila do 1.kola pohára UEFA. V tej dobe bol Molnár na vrchole svojej trénerskej kariéry. V 1.kole ich však už čakal súper svetového rangu – Benfica Lisabon. V dvojzápase s portugalským veľkoklubom ťahala Dukla za kratší koniec, keď najprv doma prehrala 0:3 a vo formálnej odvete 0:2. Výsledky Dukly od tejto chvíle neboli dobré ani v lige a to viedlo k prepusteniu trénera.

Ladislav Molnár však vďaka úspechom, ktoré dosiahol s Duklou, nemal núdzu o ponuky a ešte v roku 2004 namieril k našim západným susedom, do 1.FC Slovácko a práve počas pôsobenia v Čechách dostal prezývku „divočák“. V Slovácku vydržal 10 mesiacov a po zlých výsledkoch tímu s ním klub rozviazal zmluvu. Od tej doby sa už ako tréner výraznejšie nepresadil, keď chvíľu trénoval Artmediu Petržalka (2005-06), Zemplín Michalovce (2006-07). Keď končil na lavičke Michaloviec, tak vyhlásil: „Na lavičke v druhej najvyššej súťaži ste ma videli naposledy. Byť trénerom v tejto súťaži si vyžaduje poriadne silný žalúdok a ešte odolnejšie nervy. Nechcem byť konkrétnejší.“ Avšak po krátkom pôsobení v Banskej Bystrici (2006-07) ho okolnosti donútili prijať ponuku z druholigového MFK Ružomberok B (2008). Potom sme ho vo futbale určitú dobu nevideli, ale po zregenerovaní sa opäť zasadol na trénerskú stoličku a ujal sa vedenia FK Moldavy nad Bodvou (2010), po ktorej nasledoval opäť MFK Ružomberok B (2011), LAFC Lučenec (2012) a aktuálne MFK Dolný Kubín.