Kardinál Korec sa dnes dožíva 91 rokov

Do roku 1990 však nemohol svoju pastoračnú službu vykonávať verejne, a tak pracoval ako robotník. Za svoju vernosť kňazskému a rehoľnému povolaniu i Rímu bol od roku 1960 osem rokov vo väzení. Tajne vysvätil 120 kňazov, predovšetkým pre potreby reholí.

Ján Chryzostom Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch, v obci pod Tríbečskými vrchmi, severovýchodne od mesta Topoľčany. Základnú školu vychodil v rodnej obci, meštianku v neďalekých Chynoranoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu. 

Po likvidácii reholí a kláštorov bol internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľ bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku 1. októbra bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov ho 24. augusta 1951 ako 27-ročného tajne za biskupa vysvätil biskup Pavol Hnilica. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý čas pracoval ako robotník. Oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde poňho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi či diecéznym kňazom a veriacim laikom. O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba aj ordinuje tajne kňazov.

Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas štátu k pastorácii, preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ. 

Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do života Jána Chryzostoma Korca. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho sídelného biskupa. Diecézu spravoval do 16. júla 2005. Dňa 28. júna 1991 ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa, jeho kresťanských základov a tradícií, bola ocenená aj tromi čestnými doktorátmi univerzít USA. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre v roku 1998 mu ako prvému udelila čestný doktorát.