Josef Laufer chcel byť ako dieťa kazateľom

„Keď som bol úplne najmenší, tak som si myslel, že by som mohol byť kazateľ. Veľmi sa mi páčilo, keď som ako malé dieťa videl kazateľa stáť na tom jeho vyvýšenom mieste a obdivoval som, ako ho všetci zanietene a poctivo pozorujú a počúvajú. Vtedy som si hovoril, že by to nebola zlá pozícia, pôsobiť ako niekto, kto prehovára k davu,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.

S hanblivosťou vraj nikdy nemal problém. „Nikdy som nebol hanblivý. Nie som síce ani suverén od prírody, ale zbytočne nekomplikujem veci. Ako by povedal taký Švejk 'Hlavne sa neposrať!',“ zasmial sa 75-ročný rodák z francúzskeho mestečka Les Sables-d'Olonne. „Myslím, že moja exhibícia mala korene zrejme už v tom útlom veku. Potom prišla doba, keď som chcel byť lekár ako otec, lenže to nešlo, pretože som bol z intelektuálnej rodiny, tak som sa regulárne vyučil a šiel som na vojnu, kde som si vymyslel takú vec - aby som mohol trochu vypadnúť z kasární, jazdil som po mestách s kapelou a spieval som,“ priblížil.

Okrem spevu sa ako mladý vojak venoval i herectvu. „Mal som partičku, s ktorou sme hrali vojenské jednoaktovky a popritom som sólovo vystupoval ako mím, pantomíma ma veľmi zaujímala. Prechádzal som s ňou dokonca armádnymi súťažami v tvorivosti. V prvej som vyhral, lebo tam nikto iný nebol, v druhej sme boli už traja a postupom času som sa dostal dokonca na celoštátne kolo, v ktorom súťažili aj civili. Volalo sa to Súťaž tvorivosti mládeže,“ uviedol Laufer. „Na tomto kole sa zúčastnili súťažiaci z viacerých divadelných spolkov, ktoré v tej dobe vznikali a ja som to napokon celé vyhral. Vtedy som prvýkrát zažil tú emóciu z hľadiska. Robil som asi osemminútovú etudu, ľudia skandovali a ja som tam stál a kvapkali mi biele slzy z tváre. Bola to taká šialená vzájomná emócia a to ma dostalo. V tom momente som prvý raz zažil, ako sa asi cíti ten kazateľ... Následne som dostal odporučenie na školu, tak som šiel na herectvo,“ vysvetlil.

Dnes ho však paradoxne ako herca pozná skôr mladšia generácia. V divadle sa totiž po škole dlho neohrial a kvôli lepšiemu zárobku skočil do vôd šoubiznisu ako spevák. „Ako herca ma dnes poznajú skôr mladí. V divadle som totiž zostal po štúdiu len krátko. Bola taká doba, že si človek potreboval zarobiť, a keďže mi Pán Boh venoval ten hlas a tie uši, tak som to skúsil v speváckej branži - bez akéhokoľvek hudobného vzdelania. Vlastne to bola odo mňa taká drzosť, že som sa zrazu vrhol do šoubiznisu a ten ma uživil veľmi dobre,“ dodal Laufer.