Jordánci volia nový parlament, po rokoch kandiduje aj Moslimské bratstvo

Voľby sa konajú podľa zrevidovaného volebného zákona, o ktorom však jeho kritici tvrdia, že nespĺňa očakávania a nepovedie k reálnym zmenám.

Možnosť voliť majú štyri milióny voličov, ktorí rozhodnú o zložení 130-členného parlamentu, kde je 27 miest vyhradených pre ženy, kresťanov a národnostné menšiny.

Prvýkrát od roku 2007 šla do volieb aj najväčšia opozičná strana v Jordánsku - Moslimské bratstvo -, ktoré predchádzajúce hlasovania v rokoch 2010 a 2013 bojkotovalo. Dôvodom bojkotu bola nespokojnosť s volebným systémom, ktorý podľa Moslimského bratstva favorizoval tradičných podporovateľov kráľa Abdalláha II. z jednotlivých kmeňov.

Podľa predpokladov by Front islamskej akcie, ktorý je politickým krídlom Moslimského bratstva, mohol obsadiť v parlamente až 20 kresiel a stať sa tak najsilnejšou opozičnou stranou.

Okrem toho však analytici nepredpokladajú, že po voľbách dôjde v parlamente, ktorého právomoci sú obmedzené, k nejakým zásadným zmenám. Väčšinu miest zrejme opäť obsadia ľudia z podnikateľských kruhov a zástupcovia vplyvných kmeňov verných kráľovskej rodine.

Na voľbách sa očakáva nízka účasť voličov. Pred voľbami sa 42 percent opýtaných vyjadrilo, že voliť nepôjde.
Parlamentné voľby v Jordánsku bude monitorovať 14.000 miestnych a 676 zahraničných pozorovateľov, medzi ktorými sú aj 66 zástupcovia EÚ.

Voľby sa konajú v zložitej situácii, pretože ekonomiku Jordánska negatívne poznačili ozbrojené konflikty v susedných štátoch - v Iraku a Sýrii, ako aj prijatie státisícov utečencov z nich.

Ako člen Spojenými štátmi vedenej koalície je Jordánsko aktívnym účastníkom operácií proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS/Dáiš), a preto sa obáva teroristických útokov na svojom území. Toto leto v krajine zaznamenali dva atentáty - proti tajnej službe a pohraničnej stráži. Útoky si vyžiadali 12 obetí na životoch. Aj vzhľadom na toto riziko dnes v Jordánsku v blízkosti volebných miestností hliadkuje viac ako 50.000 policajtov.