Jeho syn spáchal samovraždu a on dnes mení životy tým, že pomáha prejsť cez najťažšie obdobia

Aké zničujúce obdobie to muselo byť, pochopí len ten, komu utrpenie nie je cudzie. Smrť nie je nikdy sprevádzaná smiechom, ak rodič pochováva dieťa, je to nepredstaviteľné mučenie. A ak je to navyše úmrtie, ku ktorému sa schýliť nemuselo, potom človek bojuje so zemetrasením na duši a to sa nedá nijako utíšiť.

Boh to nečaká
Warren vyvádza z omylu, ktorý je tak nejako vtesnaný do mysle sveta. Tvári sa, akoby bolo vždy všetko dokonalé, akoby nejestvovala tma a akoby sa nikdy nedialo nič také, čo by človeka neprenieslo na zem.

„Boh od teba nečaká, že budeš celý čas šťastný. Život je ťažký. Prichádzajú v ňom rôzne obdobia, stretávajú nás sklamania, máme zlomené srdcia, strácame prácu, veci, domovy, ľudí a to je zraňujúce."

Pokiaľ sa niekto ocitá v súžení, je prirodzené, ba čo viac, je to žiaduce, aby stav nepodceňoval. Bolesť sa nemá odtláčať (teda nie je dobré popierať ju), nemá sa ani urýchlene vytláčať. Áno, nie je to nič, za čím by sa niekto ponáhľal, a predsa je najlepší spôsob uzdravenia taký, že sa nešťastím prehryzne. Ako inak má dôjsť k vstupu na začiatok?

„Rodičia často vravia svojim deťom, aby neplakali. Ale to nie je správne. Tým ich učia podceňovať emócie."

Skutočná sila
Warren tvrdí, že ozajstná sila nespočíva v schopnosti neplakať. Naopak, silný je ten, kto si slzu nechá potiecť po líci a nemá potrebu skrývať ju.

„Keď môj syn zomrel, plakal som každý jeden deň. Chýbal mi a chýba mi stále."

Čím hlbšie sa milovalo, tým väčšia je potom strata. Ak je taký, čo neskúsil príchuť zlomeného srdca, potom buď nežije dosť dlho, alebo dosť dobre.

Tak blízko
„Boh nám nikdy nie je tak blízko ako práve v čase zármutku," hovorí Warren. Nielenže je Boh nablízku, on zachádza ešte ďalej. On plače s plačúcim.

„Vďaka zlomenému srdcu sa učíme trpezlivosti a pripravujeme sa na niečo väčšie. A keď tým prejdeme, budeme vedieť a máme vedieť pomáhať iným. Veď kto lepšie pochopí niekoho, kto prišiel o blízkeho, ako ten, čo sa s tým tiež vyrovnal?"

Bolesť je prostriedkom, ako získať nádej, je začiatkom veľkolepého konca. Boh ňou nemrhá, rád ju používa na záchranu, ochranu a spísanie výnimočných príbehov.