Jan Hřebejk chce Učiteľkou dobre pobaviť

Príbeh snímky sa odohráva začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia. V predmestskej základnej škole sa stretne riaditeľka s rodičmi detí jednej z tried a spoločne hľadajú spôsob, ako sa zbaviť učiteľky, bezdetnej vdovy po vysokom armádnom dôstojníkovi.

„Najviac by som si prial, aby sa ľudia dobre zasmiali. Napríklad tomu, aké z dnešného pohľadu ohyzdné kostýmy majú tie postavy na sebe či aké podivné tapety majú v byte - ľudia nad tridsať rokov si ich môžu pamätať z detstva, pre ostatných je to skôr taký bláznivý dizajn alebo ich poznajú z nejakých seriálov zo 70-tych či 80-tych rokov,“ priblížil filmár v rozhovore pre agentúru SITA. „Chcel by som však, aby táto zábavná historická retro-nostalgická rovina v sebe skrývala zároveň poznanie, že ide vlastne o dosť drsnú a mrazivú metaforu toho, čo stále existuje. Chcel by som, aby sa ľudia stali svedkami toho, akým spôsobom vlastne vzniká taký oportunizmus, korupcia či strach medzi ľuďmi,“ poznamenal obľúbený režisér.

Vo svojom najnovšom filme by chcel Hřebejk podľa vlastných slov poukázať najmä na odpudivosť vtedajšieho režimu. „Chcel by som, aby to bol film nesmierne zábavný, výtvarne pekný, ale zároveň, aby v sebe skrýval odpudivosť vtedajšieho režimu, aby ľudia precítili, aký bol ten režim ponižujúci a aby z toho celku vyšlo najavo, že ponižujúca je vlastne akákoľvek moc, ktorá ľuďom zasahuje do života - niekedy veľmi nenápadne a niekedy tomu idú ľudia sami naproti, pretože sa boja,“ priblížil 48-ročný rodák z Prahy.

Spočiatku si známy režisér myslel, že bude jeho nová snímka o poznanie vážnejšia. „Myslel som si, že to bude vážnejší film, ale ja do toho jednoducho vždy dám nejakú srandu. Keď sa ma niekto na začiatku pýtal, čo to má byť tá Učiteľka zač, tak som najprv hovoril, že také Pupendo bez humoru. Teraz hovorím, že to bude také Pupendo s príbehom,“ zasmial sa Hřebejk. „Pupendo je ale oproti Učiteľke dosť vtipný film, Učiteľka bude dramatickejšia. Nejde v nej totiž o málo, predsa len tie deti a tá situácia, z ktorej vychádzame, je dosť vypätá. Myslím si však, že odstup tej doby, tých 35 rokov, tomu celému dodáva zároveň určitý nadhľad, komediálnosť a zábavnosť, čo ma na jednej strane teší, no snažil som sa ponechať vo filme i vážnosť. Každá naozaj dobrá komedy šou má totiž v sebe aj svoju vážnosť. Dúfam teda, že sa mi to podarí. Neviem to v tejto chvíli posúdiť, pretože som do toho príliš ponorený. Taký smiech cez slzy, to by bolo ideálne,“ uzavrel režisér.