Jahnátek: Dokument komisie nerieši základný problém európskych výrobcov mlieka

Jahnátek priznal, že vzhľadom na závažnosť tohto problému, ktorý dnes do ulíc Bruselu vyhnal vyše 6000 európskych farmárov a pestovateľov, mimoriadne zasadnutie Rady ministrov bolo veľmi slabo pripravené a možno skončí bez konkrétnych záverov. Ministri mali iba polhodinu na preštudovanie dokumentu z dielne Európskej komisie (EK), ktorý však podľa Jahnátka neprináša žiadne zásadne riešenia.

"Hovorí sa o 500 miliónoch eur. Nie všetci sme pochopili, či pôjde o zdroje navyše, alebo v rámci už prerozdelených fondov, a tiež, akým spôsobom to bude fungovať pre jednotlivé členské štáty," opísal minister dokument EK.

Navrhnuté opatrenia podľa neho neriešia základný problém, čiže ekonomické straty prvovýrobcov mlieka za uplynulé mesiace. Ide o obdobie po zavedení ruského embarga na európske potraviny a zrušenie mliečnych kvót, ktoré platí od 1. apríla. Jahnátek upozornil, že dokument komisie síce hovorí o mechanizme zrýchlených a priamych platieb, ako aj zálohových platieb bez kontroly v prospech agrosektora, nerieši však podstatu, čiže to, kto vykryje doterajšie straty a ako sa podarí zastabilizovať túto situáciu.

"Kroky, ktoré navrhla komisia, sú dlhodobé, nekonkrétne a neadresné, ktoré situáciu nevyriešia," konštatoval Jahnátek.

Šéf slovenského agrosektora však ocenil, že posledný z trojpilierového balíka opatrení EK hovorí o legislatívnych úpravách, ktoré chcú riešiť potravinovú vertikálu, čo znamená riešiť problém obchodných reťazcov vo vzťahu k prvovýrobcom.

Jahnátek spresnil, že vo svojom vystúpení sa sústredil na začiatok a koniec súčasnej cenovej krízy v tomto sektore. Začiatok prepadu cien mlieka podľa neho zapríčinili dva silné makroekonomické faktory - ruské embargo a zrušenie kvót na mlieko.

"S ruskou krízou sa nedá nič robiť, to je politická otázka. Máme však v rukách možnosť opätovného zavedenia kvót na výrobu mlieka. Dočasne, počas trvania ruského embarga, zaviesť ochranný mechanizmus nad produkciou mlieka," uviedol Jahnátek a dodal, že Slovensko žiada zavedenie takéhoto ochranného mechanizmu.

Na otázku TASR, na aké obdobie by platila dočasnosť tohto opatrenia, minister povedal, že nové kvóty by platili do konca augusta 2016.

Postoj Európskej komisie (EK) voči zavedeniu dočasných kvót pre výrobu mlieka je jasný. Kvóty skončili, už sa k nim nedá vrátiť. Jahnátek priznal, že časť krajín únie by zavedenie takéhoto krízového mechanizmu privítala, iné krajiny sú rozhodne proti.

Český minister poľnohospodárstva Marian Jurečka v tejto súvislosti upozornil, že návrh na dočasné kvóty na mlieko nemá nijakú šancu na prijatie.

Z hľadiska priemerných cien na liter mlieka, kde protestujúci európski farmári žiadajú cenovú hladinu na úrovni 40 až 45 centov za liter, Jahnátek uviedol, že podľa najnovších spresnení možno hovoriť o priemernej cena v EÚ niečo nad 29 centov. Zároveň však upozornil, že výrobné náklady na liter mlieka sú v každej členskej krajine iné, čo záleží od úrovne chovu, tradície a prírodných podmienok, no za najdôležitejšie treba považovať výrobné náklady voči predajnej cene mlieka, kde nesmie byť veľký rozdiel.

"Na Slovensku je teraz 26 centov za liter mlieka," spresnil v závere Jahnátek. Pripomenul, že nadprodukcia mlieka v niektorých krajinách EÚ, ktoré nebolo umiestnené na tradičnom ruskom trhu, viedla k obrovským prebytkom, čo má vplyv na prepad cien. Druhým závažným problémom je to, že vzniknutá nadhodnota končí v obchodných reťazcoch, čo je aj prípad Slovenska, kde ceny mlieka v obchodoch klesli až niekoľko mesiacov po prepade výrobných cien mlieka.